...::: Caranea :::...

Nějaká vesnice nedaleko Fon-Du-Lacu
Když jsme přijížděli k dědině, vyděl jsme stoupat kouř.
Gerhart přibrzdil koně a podíval se na mně
"Ten tu před chvílí nebyl."
"Máš pravdu, něco mi tu nesedí.
Víš, orkové na nás skoušeli pomocí iluze dělat pasti."
"No tak co budeme dělat?"
odepnu si své kladivo a vezmu si ho do ruky.
"Vejdeme do pasti.
Hijééé"
a rozjedu se na koni směrem k vesnici.
Zezadu jen slyším
"Ty si blázen, ta vojna ta úplně změnila.
Hijé"

Nejaká dedina nedaľeko Fon-Du-Lacu

Tí hlupáci sa nachytali! víťazoslávne zahlásil kapitán.
A to som myslel že aspon tí paladini sú múdrejší... ale ved čo, sú to ľudia, čiže sa nám merať ani nemôžu!
Vlkolaci sa rozmiestnili okolo vstupnej brány. A čakali na toho paladina. A jeho spoločníka.

Vyhodťe mŕtveho vlkolaka - tamtoho - aby sme ešte viac posilnili ilúziu. Potom zase dáte ilúziu človeka, nech hovorí že sme ich zabili.
Urobili tak.
Paladin sa blížil.

Hostinec U hladného vlka

"Tiež vás rada spoznávam," usmiala sa Shalael na Jis'Kassu.
"Máš pravdu, štúdium ma zmenilo," pokračovala s úsmevom v rozhovore cestou po schodoch, "trochu som vybledla." So záľubou sa obzrela v okne. Slabé svetlo dodávalo jej tvári ešte bledší odtieň. Vošli do izby.
Jej dvaja spoločníci sa posadili, ona sa pomaly prechádzala pred nimi.
"Neviem, aké máte informácie, ale Astar chce, aby sme odstránili vodcov vzbury v dedinách a osadách okolo mesta. Malo by ísť o temného elfa, vlkolaka a južana. Povedal, že o elfa sa postará, teda nám zostávajú zvyšní dvaja." Na chvíľu sa odmlčala.
"Myslím si, že si ma cestou sem nevšimli, vyhýbala som sa tým oblastiam. takže by nemali o nás vedieť. Navrhujem, aby sme vyrazili zajtra večer, na súmraku. Predsa len, za tmy nás zbadajú ťažšie. A mám pocit, "dodala, keď prečítala na ich tvárach "a my ich tiež""že oni sa nesnažia veľmi skrývať - pri počte bytostí, ktoré naverbovali, sa budú cítiť bezpečne voči pár pútnikom."
"Zatiaľ si môžeme odpočinúť," navrhla po krátkej prestávke. "Idem sa spýtať, či nemajú ešte jednu voľnú izbu"

Takže tak?
Astar vyrazil do terénu?
Yralyn sa na chvíľu zamyslela.
Toho vlkolaka a južana by sme mohli zajať ... síce to pôjde tažšie, ale zabíjať ich nebudeme.
A čo sa týka tých ľudí ... myslím že majú len pomatené mozgy. Bohvie aké kúzla na nich dali.

Odrazu niekto zaklopal na okno. Jiskassa v sekunde vytiahol kopiju a pomaly sa blížil k oknu.
Opatrne pošepkala Yralyn.
Odhrnul závesy a to čo tam uvidel ho dosť vydesilo. Śkeracia sa dračia tvár.
Hehe, Jiskassa, to je len posol z mesta. Otvor mu okno. Asi to je veľmi dôležité.
Otvoril okno a drak strčil do izby hlavu. Bol to posol, takže obyčajný malý drak (lesser dragon) na prenášanie ľudí. Akurát na troch - štyroch.
Hlavu mal vnútri a akurát na špičkách dosiahol do okna, lebo boli ubytovaný na druhom poschodí.
Argh! zaručal potichu prečo musíte byť tu na druhom poschodí?
No, ale to nieje teraz dôležité. Prišiel som po vás, máte sa všetci vrátiť do mesta na Ethryonov rozkaz. vydral zo seba. Rám okna mu stláčal hrdlo, lebo ledva dočiahol.
Prečo vrátiť? Ved to on nás sem poslal! Máme tu dôle...
Drak ju prerušil. Tak dobre, vysvetlím to. Aj ked nieje čo, ale dobre...
Vlkolačia armáda je len niekoľko desiatok míľ od mesta. Do dvadsaťštyri hodín sa majú vrátiť všetci do mesta. Vzdušná cesta je už uzavretá, ja som posledný drak vonku. Potom sa nadobro zatvoria brány mesta. Nikto nebude môcť von ani dnu. A pre teba, Shalael, má Ethryon životne dôležitú misiu. Ste dosť daľeko od mesta, mám vás rýchlo doviesť. Po ceste sem som stretol už aj vlkolačích špehov ktorí idú pred hlavnou armádou.
Takže ideme! Vylezte na mna cez okno a snažte sa pri tom byť ticho. Hostinský vás dnešnú noc chcel zajať s ostatnými aby vás potom mohol odovzdať Heldocovi.
Všetci bez odvrávania nastúpili na draka. Jiskassa sa pošmykol, chytil sa závesov na okne, a strhol ich. Padol na zem, na kopu dreva. Okolím hostinca sa rozľahol buchot.
Z hostinca vyšli tri postavy v čiernych kapucniach a pláštoch. Jeden v strede ukázal na Jiskassu. Vytiahli meče a rozbehli sa po nom. Skočil pred nich drak a rozmetal ich na všetky strany. Tri osoby sa rozleteli na všetky strany. Jiskassa urýchlene nasadol a drak vzlietol. Leteli rýchlo smerom k mestu...

Dračie krídla boli rýchlejšie než special kone. Onedlho už mali mesto na dohľad a o ďalšiu chvíľu už drak pristával na hradbách. Kontrola prebehla bez problémov. Pristáli pod hradbami.
Shalael sa dočasne rozlúčila s Yralyn a Jis'Kassom. Našla najbližší portál a teleportovala sa priamo pred dvere sály. Opäť zaklopala, počkala na odpoveď a vošla.

Akonáhle prišli, strážnici vyškrkli Yralyn, Jiskassu a Shalael spomedzi osôb ktoré sú ešte za hradbami. Zostával Astar a brat Potan. Nebolo isté či ich nechajú vonku alebo sa stihnú vrátiť. Ale čas sa kráti...

Ethryon mal plné ruky práce. Musel zabezpečiť ochranu civilistov, dohliadať na posledné prípravy a zhánal pár ľudí ešte.
Niekto zaklopal. Nervózne pozval hosťa dnu.
Bola to Shalael. Ach, konečne si prišla. Mám pre teba niečo dôležité.
Musíš ísť pômocť mágom, ktorí vytvárajú portál na prenos civilistov.
Iste ho nepoznáš, tento portál tvoríme len za mimoriadnych okolností.
Ide o to, že počas útoku, pod ktorým možno padne mesto, sa vytvára obrovský portál na zabezpečenie civilistov.
Mágovia ho vytvoria, je ich asi dvadsať s jedným hlavným mágom. Musím ta poprosiť, aby si zastúpila miesto hlavného mága.
Dobre, daľšie informácie ti povie druhý najhlavnejší mág, vnuk muža - mága - ktorý tento portál navrhol a dodnes sa používa.
Vonku čaká. Teraz chod. A... dúfam že to stihnete. Ak nie... tak sme stratení.

"Buďte bez obáv, spravíme všetko, čo je v našich silách, aby sme civilistov ochránili," povedala Shalael a odchádzala. Presne ako Ethryon povedal, pred budovou na ňu čakal mág. Podala mu ruku a predstavila sa.

Nějaká vesnice nedaleko Fon-Du-Lacu
Tryskem sme se blížili k vesnici.
"Potane, co budeme dělat až vjedeme do vesnice?"
"Rozdělíme se ab....
"Myslím že není chytrý se těd rozdělit."
"Nech mně domluvit.
Rozdělíme se po vstupu do vesnice, já na pravo ty na levo."
Rukou mu naznačím at se mi zase nepokouší skákat do řeči.
"Objedeme vesnici do kola a cestou pobijeme co nejvíc vlkodlaků, ovšem celou dobu budeme mířid na radnici uprostřed vesnice.
Tam musejí mít velení.
Dobřem, dobře.
V jíždíme do vesnice a ...

Lhettri vosiel do dediny nedaleko Fon-du-lacu "sakra to je uz stvrta prazdna dedina co som tu nasiel, gde su vsedci ty ludia?" vtom zbadal niekoho v ciernom prechadzat popri dedine. Lhettri sa preplizil az zanho a jednou ranou mu pazurom pretal krcnu tepnu, konecne jedlo pomyslel si ked ho jedol. Bol to skaut temnych elfov ale co mam robyt ked som hladny. Ked sa najedol zavolal svoju svorku ktora sa skladala z dvadsiatich vlkov, pat lisok a jedneho velmi agresivneho zajaca a spolu snimi sa vidal smerom k fon-du-lacu.

Fon-Du-Lac

Rád vás spoznávam, moje meno je Rethor. usmial sa na ňu mladý tridsaťročný štíhly chlapík.
Presunuli sa k drakovi.
Illisej, prosím dones mňa a našu pôvabnú mágyňu spat k portálu. uškrnul sa na draka.
Dobre teda, ale hned potom sa už konečne pôjdem najesť!
Nasadli a počas letu vysvetľoval o čo ide:
Ked bude vytvorený, donho vojdú všetci co nebojojú alebo niesú boja schopní. V portáli sú podzemnné katakomby, asi tri kilometre pod povrchom. Tam zostanú v bezpecí. Majú tam všetky potreby. Ked tam budú všetci zatvorí sa, po boji ho otvoríme. Najma dúfam že Heldoc o ňom nevie - lebo bez ochrany kúziel Orbov, môže so svojimi mágmi otvoriť portál.
Drak zosadol, vystúpili pred obrovskou kupolovitou budovou. Pred budovou stáli obrovské masy ľudí.
Portál sme ešte nezačali otvárať - trvá to najmenej 10 hodín. Niesme si istí či to stihneme do útoku vlkolakov. Každým pádom, rovno začneme.
Ked sa predrali ľudmi, muž pri vstupe ich preveril. Vošli a v strede obrovskej kupoli bola vyvýšená plošina. Stálo tam už dvadsať mágov ktorí pripravovali veci na otvorenie. Polkruhová konštrukcia už bola vystavaná. Portálom pre viac ľudí sa dostali hore lebo to bolo vysoko. Hore im Rethor dovysvetlil pár vecí a mágovia sa rozostúpili do formácie okolo portálu.
Shalael, je to jednoduché - postavíš sa sem, a na portál začneš kúzliť najlepšie iluzijné kúzlo aké dokážeš vytvoriť. Ostatní mágovia tvoje kúzlo usmernia na portál a dokúzlia k tomu ešte pár vecí.
Tak, začneme.


Nejaká dedina nedaľeko Fon-Du-Lacu
Vlkolaci sa vrhli na paladinov. Po krátkom boji pri vchode a prebýjaní sa dedinou, došli do hlavného úradu dediny.
Stál tam Astar a pred ním vodca tejto svorky.
Tak? Vzdáš sa? Ušetrím tvoj život.
Vlkolak sa bál, stratil nervy a vyskočil po Astarovi. Nikdy ty biely diabol!
Astar sa raz zahnal labou a preťatý vlkolak padol k zemi.
A čo vy daľší? otočil sa smerom k vlkolakom ktorý stáli v sieňi. Neváhali, a rozbehli sa preč.
Išiel smerom k východu zo siene. Áno, paladin? čo potrebujete?

Lhettri, líšky aj zajaca zožrali vlkolaci povedal mi jeden môj vlk.
Hmm sakra, no nič podme za nimi, niečo sa asi deje, už dlho som v týchto končinách nevidel vlkolaka a ani prázdne dediny odpovedal som mu a vydali sme sa po stopách vlkolakov. Po dni cesty sme našli ich tábor. Hliadka nás hned zastavila: Vitaj, odkiaľ máš tie vlky? Inak od tábora sa nemá už vzdiaľovať, čakáme na rozkazy!
Prepáč, ale ja niesom od vás, tie vlky mám z lesa a mal som aj líšky kým ste mi ich nezožrali odpovedal som mu naštvane.
čože?! Jááj, tie, prepáč ale občas máme chuť si zabehať a niečo zožrať, nevedeli sme že sú tvoje. Inak nepridáš sa k nám? Ideme zaútočiť na Fon-du-lac.
Uff, no pridám sa, aj tak som tam smeroval, ked tu už neni čo jesť.
Dobre, chod do tábora a počkaj na rozkazy, a neboj tam budeš mať čo jesť.
Tak som vstúpil do tábora a porozhliadal sa po nejakom jedle.

______
korektúra textu prevedená

Nedaľeko vstupu ta zastavil jeden vlkolak.
čo to? kdo si? ako to že máš vodcovské črty, bielu srsť?
to si mi akosi nezdá! hned pôjdeš za Heldocom! podozrivo zahlásil.
najprv sem vylož sem všetky veci čo máš!
poprosím tvoje meno, a akú máš spôsobilosť v boji. rozkázal.
daľej vás prevezme tento vlkolak, zavedie ta za Heldocom. a stále podozrievavo hľadel na teba.

Lhettri....?! vlkolak sa na chvíľu zamyslel.
A .. ale nič.
No a tvoje veci? Tak dobre, nechaj tak... Derr' Li, zober ho k Heldocovi.
Akýsi biely vlkolak - Derr Li ako sa volal - ta zobral do Heldocovho stanu. Povestná Elitná Heldocova garda ktorá stála pred jeho stanom sa skladala z výlučne bielych vlkolakov. Vačšinou synovia generálov alebo dôležitých vlkolakov. Stan bol obrovský. Po preverení ste vošli do stanu. Cez celý stan sa tiahla cestička až k vyvýšenému pódiu kde stál stôl. Na jeho vrchole sedel Heldoc zabratý do vojnovej diskusie. Okolo neho sedeli rôzny generáli. Mimo vlkolačích generálov, tam sedeli aj južanskí a temno-elfskí generáli. Stolička vedľa Heldoca bola prázdna.
Akonáhle vošli, Heldocovi do ucha pošepkal jeho sluha o prichádzajúcich. Rozpustil vojnovú poradu a zavolal si Lhettriho do súkromného oddelenia.
Stráže, zostanťe tu pred dverami.
Lhettri, pod, o niečom sa porozprávame. pozval ta Heldoc.
Sadli ste si a Heldoc začal: Kdo si?

Ehm ja? Ani presne neviem uz od dectva zijem tu nedaleko Fon-du-lacu a s mojimi vlkmy pozieram dedincanov a ked sa naskytne moznost tak aj ranenych paladinov. Hmm tak toto je Heldoc, predstavoval som si ho mensieho.

Hmm, dedinčanov a ranených paladinov? To je od teba pekné, hlavne pre nás.
Dobre, ale teraz k veci.
Hovoríš že si tu od detstva? A čo otec, matka? žijú ešte alebo...? vyzvedal Heldoc.
Lebo tvoje meno je mi podozrivé. Asi... asi zavolám Letr'a, možno si on spomenie.
Dal si ho zavolať a o pár minút prišiel.
Áno, Heldoc? Potrebuješ niečo?
áno, tu máme nejakého návštevníka, má dokonca znak vodcov.
No a? Znak vodcov už v tejto dobe nieje ničím výnimočný.
Letr'! zahriakol ho Heldoc hovorí že žije od detstva v okolí Fon-Du-Lacu, nepripomína ti to niečo?

Na bieleho vlkolaka sa správaš ako nejaký hulvát! zahučal Letr'.
Diskusiu prerušil vstup hlavného Necromancer do stanu. Všetkých prítomných ovanul temný opar, všetkých zamrazilo na duši a zvuky zvonka stíchli. Letr' sa opatrne odtiahol od neho a uklonil sa. Heldoc tiež.
Necromancer otočil hlavu zahalenú v kapucňi na posledného vlkolaka ktorý zostal sedieť.
Letr' ho potajomky kopol zozadu.

Nějaká vesnice nedaleko Fon-Du-Lacu
"Kdo že koho zachranuje?"
Projelo mi hlavou
"Náš úkol je dopravit vás do města.
Brzo již bude uzavřeno kvůli útoku, nemáme už moc času.
Takže pokud si něco potřebuje dodělat tak rychle, vyrážíme."

Opätovala mu úsmev. Zatiaľ, čo počúvala o portáli, hodnotila svojho spoločníka. "Nevyzerá zle...vlastne, vyzerá celkom dobre," uškrnula by sa, ale to by ju prezradilo. Takto boli jej myšlienky chránené kúzlom.

Kým dával príkazy nižším mágom, pripravovala si zaklínaciu formulku. Oči sa im stretli. Usmiala sa, ale odvrátila pohľad. Medzi mágmi zbadala známe tváre zo školy. Zamávala Lontlovi, ktorý už stál na svojom mieste. Ten sa na ňu povzbudujúco usmial.

Prišiel Farith. "Madam, ak by ste čokoľvek potrebovali, budem tu."
"Výborne, môžeš mi priniesť nejakú vodu a ovocie"
Farith sa zaksichtil: "Myslel som, čo sa týka mágie..."
"To možno neskôr. Proces bude dlhý, tak by si si mal ísť oddýchnuť a vrátiť sa o pár hodín. Vtedy ťa tu bude treba."
"Áno, madam," odišiel po ovocie.
Znovu zachytila Rethorov pohľad. Použila kúzlo vlastnej tvorby a zamkla všetky svoje myšlienky, ktoré sa netýkali kúzla. Začala čarovať.


======== Lýceum nebeskej mágie ========

Searwen vošla do kancelárie. Sklonila sa k zásuvke, odhrnula si dlhé blond vlasy z tváre a zašepkala heslo. Shalael jej nechala podrobné plány. Searwen si ich preštudovala a odložila naspäť. Steny osvetľovalo blikotavé svetlo sviečok.
"Aeryll! Zožeňte mágov, čo tu zostali." Mladé dievča odišlo z miestnosti.

O hodinu, Riaditeľkina súkromná zasadačka

Okolo stola sedeli predstavitelia každého druhu mágie
"Nebudem chodiť dlho okolo horúcej kaše. Indikačné kúzla nás varovali, že nepriatelia sú asi dva dni cesty od školy. Na budove sú vrhnuté nejaké ochranné kúzla, ale bude treba ich zosilniť. A..."
"Prepáčte, že vás prerušujem, ale nebolo by lepšie vrátiť sa do mesta? Lýceum neubránime, tak môžeme zachrániť aspoň naše životy!" navrhol riešenie vodný mág Ulf.
"Do mesta sa už nedostaneme, brány sú zatvorené," uviedla ho do reality Thecla Edana, čarodejnica špecializovaná na mágiu vzduchu.
"Verím, že prídu Ethryonove jednotky a pomôžu nám s obranou," zapojila sa do debaty tichým hláskom mladá magička so zelenými očami a dlhými svetlohnedými vlasmi. Zemská mágia.
"Nebuď optimistka, Kateri," povedala jej Searwen, "oni neprídu, ináč by tu boli už dávno."
Premerala si pohľadom všetkých sediacich. Dvaja z nich ešte neprehovorili. Aeryll stála v úzadí.
"Musíme sa postarať, aby malí študenti opustili budovu, skôr než sa im niečo stane. Kateri, vezmi si ešte 3 mágov a choďte. Odvedieš všetkých neplnoletých a z plnoletých študentov tých, čo tu nebudú chcieť bojovať, do bezpečia. Predsa len, sú to naši študenti a musíme ich chrániť. Ale potrebujeme každú ruku!"
Mladý mág energie sa striasol.
"Gervasius, nemaj obavy, ty bojovať pôjdeš. Ostalo tu pár mágov rovnakej špecializácie. Vezmi ešte zemných mágov a aspoň jedného ohňového, použijete hmotnú mágiu a vytvoríte zbrane. Aeryll, zavolaj pána LaVaya."
"Ulf, tvojou úlohou bude vytvoriť vodnú ochranu okolo školských hradieb. Samozrejme, že magickú."
Ozvalo sa zaklopanie a Aeryll uviedla Sandipa LaVaya. Napriek vznešenému menu vošiel malý, trochu otrhaný chlapík.
"Pane, postaráte sa, aby každý bojaschopný človek v tejto budove mal zbraň."
"Aeryll, zhromaždi všetkých mágov na nádvorí! Kateri, Gervasius, Ulf, do práce!"

Zo šera noci sa vynorila postava v plášti nasledovaná divovyzerajúcim psom. Zakrádala sa smerom k opevnenému mestu.

Hliadkový menší drak spozoroval neznámu osobu. Vlkolak to nebol, takže nevyhlásil poplach. Zaletel k osobe, podozrivo si ju premeral aj so psom a pristál pred nou.
Kdo si? Zved vlkolakov? Asi zavolám ostatných ak rýchlo neodídeš. Odkáž vlkolakom že diplomatov nezabíjame narozdiel od nich.
Vychrlil na osobu ale v tom tam pristál iný drak.
Leaer, prestan. Nevidíš že to je človek? Ako by vlkolaci mohli poslať človeka ako zveda? Oni by ľudí neposlali ani na samovražednú akciu, tak ich nenávidia.
Tak, tajomný cestovaťel, čo tu hľadáš? a podozrivo sa zahľadel na osobu...

Postava si zložila kapucňu a odhalila tak dlhe čiene vlasy, ktore sa červene leskli, no nik , kto by nemal prenikavy zrak by to nepostrehol. Dievča stojace pred drakmi nadvihlo obočie a premeriavalo si ich. Po kratkom premýšľaní došlo k záveru, že horšie to byť nemôže.
" Moje meno nie je dôležité. A pre vlkodlakov nprecujem,"povedala s miernym úškrnom.

žena tu a v noci rovno na bojovom poľi? Mne sa to stále akosi nezdá. rýpal Leaer.
Druhý sa opať ozval. Ach, Leaer, stačí ked sa na nu pozrem a viem že sa o seba vie postarať.
To len zvyšuje podozrivosť...
A stačí! zavrčal drak na Leaera. Leaer stíchol a utiahol sa za druhého draka.
Meno nieje dôležité možno pre nás, ale Ethryon by ho určite rád vedel. A čo tu vlastne robíš? Chceš ísť do mesta? Brány su už zatvorené a nepúštame nikoho. Iba ak... no, tak?