...::: Caranea :::...

Pri náraze jej vyrazilo dych a špicatými zubami si zakusla do jazyka.
Démon alebo čo to bolo niečo hovoril , no ona počula tlkot svojho srdca, svoj dych.
Videla ako sa Chap naježil a skočil po čiernych chápadlách.
Toto ti neprejde, vyprskla. Tasila meč a zahnala sa.
Vidím ho ako Temno prehlbujúce noc a portál je čierny a nevľúdny.
Heh, a vľúdny portál si už videl? Miestnosť zrazu bola svetlejšia a popretkávaná farbami. Chapa videla ako siluetu popretkávanú
vláknami žiarivej bielej a belasej , naproti tomu Duch bol sama ničota. Vo vzduchu lietali stuhy mágie a portál pohlcoval jej farbu.

Neznáme miesto v Caranei

Prechod portálom ta na pár minút uviedol do bezvedomia.
Ked si sa zobudila...
Aha, dievča sa zobudilo. zakričal posmešne vlkolak vedľa nej.
Nie tak celkom, oddelovala ich mreža. Ocitla si sa v dlhom konvoji otrokov ktorých viedli do najznámejšej a zároveň najkrutejšej arény v Caranei.

Srdce Púšťe, nedaľeko Arény ,Dún'

Horúčava bola naozaj neznesiťelná. Všetci otroci mali ochranné kúzla proti teplu a aj sprievodcovia konvoja.
Okolo konvoja nebolo nič. Dlhé stovky míľ pustej púšťe. Iba cesta po ktorej išli.
Konvoj sa tiahol asi dva kilometre. Boli v ňom otroci všetkých možných rás.
Ty si bola v klietke na začiatku. Vedľa teba kráčal vlkolak a z druhej strany ten Surssiss.
Už si hore... zaškeril sa vlkolak.
Nechceš vodu? spýtal sa posmešne.

Srdce Púšťe, nedaľeko Arény ,Dún'

Zuby už mala v poriadku, ale nevidela Chapa.
Kde... je môj ...pess? spytala sa zachrípnuto, ruku zovrela v päsť a udreka ňou o klietku.
Načo sa dostavila krutá bolesť. Asi si zlomila pár kostí.
Chap, kde len si?

Kľudni sa, lebo ti dám elektrický šok. zavrčal vlkolak a do tváre jej chrstol vodu.
Tvojj p-ess? spýtal sa surssiss.
Myslí toho psa čo si doniesol s ňou?
Aá-nno...
Ahá, tak ten je pár klietok daľej. Máme to tu pekne rozdelené - ľudia, ostatné rasy a zvieratá vysvetlil.
Nejakou náhodou som ho dal do klietky... kde sú rozzúrené psy? Dúfam že sa o seba vie postarať. Bolo by mi ho ľúto... kebyže sa niečo stane. ,vlkolak sa škodoradostne zasmial.

Zotrela si vodu z tváre.
Hajzel, a opľula ho.
Chap, Chap, počuješ ma?
Kňúúú, do čoho si nás to dostala?

***

Pes o pár klietok ďalej si čistil zranenú labku a zúrivé psy skučali po kútoch.

Ku mne sa budeš správať úctivo! zavrčal vlkolak a vyslal slabší elektrický šok do nej.
Práve okolo prechádzal veľitel otrokárov a konvoju. Stačí, Rend'r, nechceme predsa zabíjať našich hosťov.
Samozrejme, pane.
Veľitel sa usmial na ženu a pokračoval daľej v obhliadke.
Nejaký južan doniesol Chapa k ženinej klietke. čo tu robíš s týmto chlpáčom? spýtal sa vlkolak.
Psy sa pobili vzadu v klietke. Doniesol som ho sem. oznámil južan - veterinár.
Daj ho k tej ženskej, ved ten pes tu aj tak zavadzá.
Cez otvor hore v klietke ho dali do klietky a pokračovali v ceste.
Onedlho sa na obzore ukázali prvé známky arény. Okolo cesty boli rôzne rozhádzané kosti a neskôr aj celé kostry. Otroci a bojovníci, čo sa snažili utiecť.

Chap pristál v klietke.
Pohnojila si to!
Ja?
Pozorovala ostaky kostí ohlodané časom a zvieratkami žijúcimi v tejto nehostinnej pustatine.
Všimla si arénu.
Budem musieť bojovať?
Asi áno.
Hej ty zablšená potvora! skríkla na vlkolaka.
Čo so mnou chcete robiť?

Komu hovoríš zablšená potvora? zavrčal vlkolak a vyslal na ňu silnejší výboj.
A ty že nepoznáš Arénu Dún?
Podal jej oznamový list.
Bolo na ňom napísané - https://caranea.slovakforum.net/forum-f17/topic-t29.htm
Prečítaj si to, a uvidíš kam ideš.
zasmial sa vlkolak.

Veľmi zlá zablšená potvora... povedala nahnevane.
Zobrala list do rúk a zbežne ho čítala.
To nemyslíte vážne? zamračila sa na vlkolaka.
Asi budem musiet bojovat.. pravdepodobne som otrok
Hlavu hore Magiera, ty to zvládneš.
Myslím, že nie.
Snaž sa. Pes ticho zavrčal a oblízol jej ruku.
Zrolovala papir a hodila ho do vlkolaka.
Obzrela sa a videla, že sa konvoj blíži k aréne.

Fon-DU-lac:
Deň bol celkovo dobrý . Musím pochváliť miestnych obchodníkov, majú tamer všetko o čo si človek zažiada. Toto mesto je zvláštne všetky tie veci okolo tých magických barier. Elfovi sa až zatočí hlava . Plné chrámy samých svätých, paladinov a kňažiek . Ktovie či by si dala z ohnivého orbu vyrobiť bomba , ktovie. ,,Z myšlienok pri miešaní prísad ma vyrušilo zaklopanie." Podvedome som siahol na miesto kde bola moja kuša.
Naštastie to bol iba sluha z večerou . ,,Sú to blázni, tí ľudia a tí vlkolaci chcú sa vyhladiť a vytrhať si všetky končatiny."
No čo ak ma niekto požiada tak im bez okolkolkov pripravím ohňstroj .

Vlkolak na ňu iba vrhol výhražný pohľad.
Počkal kým si ho prečítala.
Ale ááno, myslíme to vážne!
Chytil papier a odložil ho.
Táák, tu máme arénu!
Pred konvojom sa tíčila obrovská budova. Stovky zamrežovaných okien, odtokov a hlavný vchod. Aréna vyzerala osamelo v púšti. Bola už stará, na pohľad sa zdalo že je pozliepaná so všelijakých materiálov, železa, kameňa, hliny a k tomu ešte plno mágie na ochranu. Ale najvačšiu časť budovy zaberal štadión v strede, naštastie krytý. Zvonka sa dal spoznať podla kupoly v tvare polkruhu nad stredom budovy. Ked sa približovali, Aréna ako keby sa zvačšovala. Mala okolo 24 poschodí. Súkromné komnaty, otrocké komnaty, aréna bojov, mučiarne, všetko. Ked po prezretí každého otroka vstúpili do budovy, najprv zamierili do ubytovní pre otrokov. Boli úplne izolovane od ostatnej budovy, takže neexistovalo úniku. Bolo to niečo ako vaznica, každý otrok svoju vlastnú celu, niekedy aj po dvoch či troch. Deň bol rozdelený na čas obedu, vychádzky na slnečné svetlo (aj ked len umelé nádvorie s magickým osvetlením) a večierka. Pre neposlušných otrokov tu boli mučiarne a hladomorne. Mimo to, každé poobedie bol výber otrokov pre tých čo stavili. Schopní otroci sa postavili do rady a stávkari si ich zakúpili aby za nich bojovali.
Hodili ta do cely s akýmsi orkom. Smutný pohľad vrhal na kamennú stenu a nepovedal ani slovo. Ani sa neotočil.
Dovidenia, zajtra. Som si istý že si ta niekdo vyberie! buhaha! zasmial sa vlkolak a odišiel.
Akurát je čas kedy sú otroci v celách. O chvíľu sa bude podávať obed.

Pred hlavným útokom, vlkolačia armáda

Vedľa Heldoca stojaceho na čele armády sa zjavil vysoký surssiss. Ich Pán.
Bez slova sa pohol smerom k mestu. Sám.
ľudskí vojaci stojaci na hradbách sa nestačili čudovať ked oproti nim vyrazil osamelý surssiss. Iste, bol štyrikrát vačší a vyšší ako normálny surssiss. Zavolali Ethryona a Astara aby sa pozreli. Ethyronovi skoro zastavilo srdce ked videl ten výjav. Nekonečné légie vlkolakov, južanov a temných elfov, a Pán surssissov pomaly sa vznášajúci k hradbám. Astar hned zareagoval: Toto som nečakal. Bohvie, čo mu Heldoc nasľuboval.
Takže čo teraz?! Musíme rýchlo niečo vymyslieť!
Astar bez zaváhania dal rozkaz: Všetkých mágov zo všetkých strán na túto stranu! Ihňed! Potrebujeme všetkých čo dokážu používať nebeskú mágiu!
Ethryon, povedz vojakom nech sa snažia nestýkať s duchmi. Každý hádam dokáže niečo z nebeskej mágie, aj keď čo i len najmenej!

Dobre, Astar. Ethryon sa tiež rozbehol a rozhlasoval správu.
Došli akýsi mágovia. štít okolo mesta je vytovrený? opýtal sa Astar.
áno, Astar. Potrebujete nás tu?
Snažte sa vytvoriť štít proti surssissom a odrážať ich čo najdlhšie.
Hlavný Surssiss už bol asi v polovici výšky hradieb. Rozprestel chápadlá a z nich začali vyletovať desiatky surssissov. Stovky. Tisíce. Onedlho sa pred hradbami vytvorila obrovská čierna masa ktorá sa približovala k vojakom na vrchole hradieb. Z hradieb začali lietať stovky modro bielo sfarbených kúziel. Prvé línie surssissov sa rozplynuli. Nahradil ich dvojnásobok duchov... bitka sa začala.

Fon-DU-lac: Mesto sa akosi veľmi rozrušilo aj zvesti začali byť desivejšie a hrozivejšie. Ulice sa hmýria vojakmi a obloha drakmi .
Sitáucia bola dosť evidentná z miesta kde som mal prenajatú izbu . Bývam na 3.poschodí na hlavnej ulici . Izba ma výhľad na male námestie za hlavnú bránu . ,,Tak je to jasné je vojna. Som možno blázon ale presne na toto som čakal, ak bude niekto útočiť musí mať istotu, že prerazí bránu. Ináč je útok beznádejný. Je možné, že tu zomriem ale predtým zúročím celý svoj výskum. " rozmýšľal v duchu .

almared prerušil myšlienky a zavolal svojich podriadených . Dvaja učni a 3 sluhovia.
,,Viete čo sa ide diať, možete ísť do portálu a vyhnúť sa tomu čo príde."
Nik ani nemukol a Almaren vedel, že to bol súhlas.
Almaren vždy cestoval nabalený, mal so sebou provizorne laboratorium a ešte mnohé .

Almared vyšiel na neveľkú terasu . Za nimi vyšli ostatní.
,,Dobre teda, tu na terasu postavíme môj arkellet, stojan, ktorí som tu zaobstaral príde vhod."
Každý bude mať v rukách svoje arbalesty. a pre prípad meče a dýku . Porozumene. Vy dvaja pripravte štandardné explozívne, zápalné a žieravé roztoky, štandarne okúzlené na kontakt s vlkolakmi, temnými elfmi a južanmi. To sú tí čo sa sem dovalia.
Tak do práce času je málo a toto bude predstavenie, na ktoré sme dlho čakali .
Ja pripravím ostatok .
Almaren sa odobral dole na dvor kde mal zaparkovaný svoj voz z labákom. Hm čiže všetko čo tu máme použíjeme. Ako tak pozerám niektoré veci už by aj prachom chceli zapadnúť . Toto pôjde do arkeletu, explozívne nálože , v kalenej oceli , extrémne trieštivá záležitosť. Adamntiové a strieborné hroty sa v kombinácii zo zápalnými strelami budú hodiť pre arbalesty. Alamaren nevedel, kde začať . Zavolal sluhov, ktorý sa vracali po dalšie súčasti arkeletu . Prenášali paralitické, ohnivé, mrazivé či jedovaté nálože , všetko vzorne usporiadané v krabičách.

Znie to neuveriteľne ale Almared to vždy niesol zo sebov, Iriská obchodná konfederácia a Edrana boli skoro vždy mimo vojny a väčšinou z nej profitovali . Almared chcel vyskúšať svoje deštruktívne nástroje v praxy ale jeho patron edranský miestodržiteľ ho odmietal pustiť do irijských zborov, ktoré pozostávali zo žoldnierov a preto spojil ti veci do kopi, obchod, bezpečnosť a testovanie. Skúšky boli zriedkavé a útočníci boli v malých počtoch, než aby sa dali vyvodiť relevantné údaje.

Shalael mala pocit, akoby jej toto kúzlo odobralo všetku energiu. Sadla si obďaleč na zem a prezerala si zástup civilistov. "Aspoň kvôli nim to stálo zato... teda, ak to stihnú..." Zrazu vstala. Zbadala Ethruarda aj s jeho priateľkou. Ovládla malichernú túžbu vraziť mu. "Nebuď melodramatická"
Spomenula si na lýceum. A v tom ju napadla spásonosná myšlienka. Vydala sa hľadať velitgeľa dračej letky.

Alamaren:
Arkelet bol pripravený k palbe. Držal sa na troch teleskopických nohách z bronzu spevneného pásmi železa . Nohy zbiehali do jedného miesta a stretávali sa v bronzovom podstavci, na ktorom bolo namontované samotné telo arkeletu. Poblíž boli debničky z náplňami rôzneho druhu najmä však trieštivé. Almaren uvidetel temnotu valiacu sa k múrom, teda začalo sa to a to nepriatelia majú spojencov.
Všetci máte pripravené všetko ako som povedal ?
Preletel pohľadom po každom jednom aby sa uistil, že je všetko na poriadku.

Hradby

Pane! Situáciu držíme pod kontrolou! zakričal vojak na hlavného veľitela ktorý riadil obranu predných hradieb.
Výborne, pokračujte! odvetil pričom vyslal daľšie tri nebeské vlny do zástupu duchov.
Boj pokračoval.
Zatiaľ žiadna obeť. Hradby držíme až príliš dokonale. Som zvedavý čo Heldoc plánuje. pomyslel si Ethryon.
CRAAAASH!!! zaznel rachotivý zvuk a kus hradby sa rozletel na kúsky. Vojaci vyleteli do vzduchu.
Trosky lietali všade.
Aaach... čo to bolo?! zakričal Ethryon na veliteľa ktorý balancoval na okraji rozbitej hradby.
Tie sviňe... duchovia odpútali pozornosť mágov a paladinov od ochrany hradieb... a hradby sú nechránené!
Tak toto plánoval... skočili sme do peknej pasce.
BUUUUUUUM!!! kameň posilnený magickou temnotou vrazil do hradieb tam kde stál Ethryon. Odhodilo ho dole. Padal...

... Astar pri hlavnej vstupnej bráne ktorá bola taká veľká že by sa cez ňu prepchalo aj zo desať katapultov. Náhle uvidel padajúceho Ethryona. Bleskovo vytvoril štít na zemi. Ethryon dopadol.
Dakujem... tam hore je to koniec. Katapulty...
Viem. Videl som. Ale čo je teraz dôležité, je hlavná brána do mesta. odvetil Astar a ukázal mu smerom k bráne.
Ethryon zdvihol hlavu a pozrel sa tam. Asi zo šesťdesiat mágov na nej držali ochranné kúzla. Paladini im tiež pomáhali.
Dlho to neudržia... zavolajte draky! Zapojíme ich do boja! povedal Ethryon a rozbehol sa k bráne na pomoc mágom.
Nie. Ked ich pošleme von, je koniec. Musíme počkať kým bude boj v meste.
Ako... čože? Ty ich chceš pustiť? Tie armády čo stoja vonku? DO MESTA? zakričal Ethryon.
Nechcem ich pustiť. Tak či tak, dostanú sa sem. Je to len záležitosť času. Ale draky sa zapoja až ked bude brána prebitá.
Tak dobre... ty vieš čo robiť. odvetil Ethryon a rovno vyslal jedno ochranné kúzlo na bránu.

Hlavná Brána

Mágovia, paladini, vojaci, všetci držali bránu.
Hahaha... neprebijú to nikdy! zasmial sa jeden mág.
Nepovedala by som! zakričala paladinka spoza neho.
Len sa pozrite hore! poznamenala.
Zhora sa na nich rútila masa duchov. Je ich... nekonečno!
Mágovia, vytvorte bariéru okolo nás! Ostatní, držte bránu! rozkázal Ethryon ktorý tam práve pribehol.
To dosť zoslabí ochranu hlavnej brány... pomyslel si hlavný mág.
Mágovia vytvorili ochranu a držali ju. Onedlho sa do nej začali prebíjať duchovia. Nedokázali prejsť, no však stále sa hromadili.
Ak sem príde ich Pán, končíme!

Kdesi uprostřed města

Ti lidi nadělaj kraválu... To mám pecha, že sem se dostal do města v tak blbou dobu právě když na něj utočí jiní maníci... Vypadalo to, že se městem šíří panika. Hodil jsem si palcát přes rameno a šel jsem se podívat, zda v tomhle prašivém městě funguje něco jako hospoda

Pribehol k tebe akýsi paladin.
Prečo nepomáhaš vpredu pri bráne? Máme tam problémy... vyzeráš ako schopný bojovník, tak prečo sa tu len tak prechádzaš? napomenul ta.

Tohle není moje válka, ale vaše válka. Vy nejste na mojí straně, oni taky ne. Já nejsem taky ani jedný. Jsem na svý... řekl jsem jak nekultivovaněji jsem uměl a popstrčil si palcát na zádech a zatvářil se hrozivě

Si ale tu, v meste. Podme na to logicky - čo myslíš že s tebou urobia vlkolaci, južania alebo temní elfovia ak sa dostanú sem? K tebe? Si v meste! Všetci čo sú tu, sú považovaní za nepriateľov. Preto sa musíme spojiť aby sme to obránili. Videl som pri bránach vpredu bojovať aj orkov. Chod sa spýtať ich, prečo bojujú. Možno to pochopíš.
Ale... nemôžem ta nútiť. Všetci sme slobodní. Onedlho možno ani nebudeme. No, portál pre civilistov bol otvorený. Aby sa dostali do bezpečia. Priamo v meste zostávajú len tí, ktorí bojujú. Tak si vyber... schováš sa alebo pomôžeš? Nerozmýšľaj dlho, lebo únikový portál sa zatvára onedlho. dopovedal paladin a rozbehol sa smerom k hlavnej bráne.

Paladinové... zakroutil jsem hlavou když odešel. Vydal jsem se velice, velice pomalým krokem k bráně. Sice jsem neviděl důvod proč jim pomáhat, ale lepší než se nechat zabít. Čím více jsem se blížil, tím větší hluk jsem slyšel. V dlani se mi objevilo malé oko s křídly. Vyhodil jsem ho do vzduchu, abych získaltrochu přehled

Almaren: Mesto s zmietalo v krčoch , kusy hradieb aj vojakmi .
,,Tak je to tu."povedal len pre seba.
,,Všetci ste tu zo slobodnej vôle, dobre viete čo tieto zbrane robia, preto však nepriateľa neľutujte. Počuli ste ma všetci. "

Almaren si sadol stoličku, ktorá bola na terase odpil z pripraveného pohára .
,,Červené víno."

Boj pokračoval.
V hradbách sa urobil dosť veľká diera na to aby mohli tadiaľ prejsť projektily vystrelené z katapultov.
Buum...! ozvalo sa a jeden dom na hlavnej ulici sa rozpadol na prach.
BUUUM!!! ozval sa silnejší rachot, už pomerne blízko Almarenovho domu.
TREEEEESK!!!! zarachotilo nahlas ked jeden kameň padol rovno pred dvere jeho domu a rozryl prednú stenu.
Daľší kameň sa rútil rovno smerom na terasu.
Akýsi paladin zhora na teba zakričal: Vypadnite odtiaľ! Letí na vás kameň!

Najednou na terasu skočil celkem masivní ork. Vytáhl obrovskej palcát a rozmáchl se. Když kámen doletěl nadosh máchnul proti němu palcátem. Kámen puknul a jeho ulomky neskodne popadali na zem. Náraz odhodil orka z terasy na zem...

Aldarion:Felgmaticky sledoval blížiaci sa balvan, videl že minie arkelet a letí priamo naňho a rovnako vedel, že jeho pomocníci už zamierili a čochvíľa vystrelia.
,,Aj keby ma tento šutor zabije tak moje zbrane sa použijú ."

Znenazdania priskočil ork s velikánskym palcátom a rozbil priletiaci balvan.
,,Deštruktívna alchímia vyžaduje presnosť trpezlivosť."
Pozrel som sa na jedného z mojich sluhov, v arbaleste mal trieštivú bombu, pri takejto vzdialenosti by nás to mohlo rozthať spolu z kameňom.

,,No tak bežte a pozrite sa ako sa má náš záchranca." uškrnul sa Almaren.
Dvojica sluhov sa rozbehla ku vnútornému schodisku a bežala dole.
,,žasnem nad tým ako sa sa mu podarilo vyskočiť na 3 poschodie."

,,Najradšej by som počkal na pešie jednotky ale tie obliehacie stroje sú otravné, možno, že sa presunieme na hradby. "