...::: Caranea :::...

!.. Najprv si prečítajte tú druhú tému, pod touto.. !
!.. Až potom sem.. !


Príbeh

Príbeh bude o Orboch. O ich ukradnutí vlkolakmi a opätovním získaním hrdinami.
Vysvetlím.
Orby sú najdôležitejšie veci v Caranei. El Kahir (hlavný boh,stvoriteľ Caranei) ich počas stvorenia planéty umiestnil do stredu ,, Caranei '' a odvtedy od nich závisí život a štruktúra celej planéty. Tam kde ich umiestnil, ľudia (prvá rasa v Caranei) vystavali mesto Fon-Du-lac ktoré sa stalo hlavným mestom v Caranei.
Orbov sa môžu dotknúť IBA draky, El Kahirovia, Necromanceri a jednotlivci so znamením El Kahira.
(orby sú uprostred Fon-Du-Lacu, mesto je kruhové (TES,Imperial City štýl) a je rozdelené na 5 častí, stred mesta Orb of Balance a hradby Orb of Barrier)
V meste žije vyše miliardy ľudí a po obvode má niekoľko desiatok kilometrov - je naozaj obrovské.

Elementárnych alebo základných orbov je 5... :

Fire Orb - udržiava všetky ohnivé živly v Caranei - jeho zničenie alebo dlhé odlúčenie od ostatných Orbov by prinieslo chrliace sopky, ohnivé dažde, obrovské požiare, vysychanie všetkej vody a časom totálne zrútenie Caranei. Najprv by pohltilo najmä Arqonov a Elfov, neskôr i ostatné rasy.
Výzor - https://2img.net/h/oi26.tinypic.com/x3smrc.jpg - priemer asi jeden meter.

Ice / Water Orb - udržiava všetky vodné živly v Caranei - jeho zničenie alebo dlhé odlúčenie od ostatných Orbov by prinieslo potopy, nekončiace dažde, prudké zvýšenie hladiny všetkej vody a časom totálne zrútenie Caranei, všetky rasy okrem Arqonov by pohltilo.
Výzor - https://2img.net/h/oi29.tinypic.com/334j94z.jpg - priemer asi jeden meter.

Wind Orb - udržiava všetky vzdušné živly v Caranei - jeho zničenie alebo dlhé odlúčenie od ostatných Orbov by prinieslo obrovské tornáda, hurikány, víchrice a časom úplne zrútenie Caranei, vymrela by najma rasa Elfov a neskôr aj ostatné.
Výzor - https://2img.net/h/oi29.tinypic.com/2v9d6ox.jpg - priemer asi jeden meter.

Energy Orb - udržiava všetky energické živly - jeho zničenie alebo dlhé odlúčenie od ostatných Orbov by prinieslo obrovské niekoľko desiatok kilometrov veľké elektrické búrky ktoré by Caraneu zničili za niekoľko týždnov.
Výzor - https://2img.net/h/oi25.tinypic.com/2r41rf8.jpg - priemer asi jeden meter.

Earth Orb - udržiava všetky zemné živly - jeho zničenie alebo dlhé odlúčenie od ostatných Orbov by prinieslo zemetrasenia, a ine pozemné pohromy. Neprežil by nikdo a planéta by sa onedlho rozpadla na miliardy kúskov.
Výzor - https://2img.net/h/oi27.tinypic.com/nqnsau.jpg - priemer asi 2 metre.

A hlavné, najdôležitejšie sú... :

Orb of Barrage / Barrier - drží a vytvára atmosféru planéty - jeho zničenie alebo dlhé odlúčenie od ostatných Orbov by prinieslo udusenie všetkého živého.
Výzor - https://2img.net/h/oi26.tinypic.com/2e4hudu.jpg - priemer asi 3 metre.

A úplne najdôležitejší... :

Orb Of Balance - drží planétu pokope a ukľudnuje ostatné orby. Jeho zničenie by tiež zničilo celú planétu v okamžiku.
Výzor - https://2img.net/h/oi31.tinypic.com/jh7l79.jpg - priemer asi 4 metre.

Aj ked len Orb of Balance je nadlho odlúčený od ostatných orbov, už ich nemá kdo ukľudnovat a mierniť.
Ked sú všetky daľeko od seba, čas na začatie pohrôm a zničenia Caranei je dlhší.
Orby sa po dotyku živého organizmu zmenšia na veľkosť približne 2 cm priemer.


Takže ako už viete, Orby su veľmi, veľmi dôležité.
Vlkolaci na čele s Necromancermi ich už celé tisícročia chcú získať, neustále útočia na ľudí a Fon-Du-Lac, no zatial neboli úspešní.
Ale dnes, zda sa že sa to zmení ...

úvod

Nedaľeko hlavného mesta vlkolakov Aedissu


Heldoc stál na okraji útesu a zamyslený pohľad vrhal na rozostavanú hradbu, ktorá sa tiahla po obvode hraníc územia vlkolakov. Niekoľko desiatok metrov pod ním bolo rušno. Vlkolaci robotníci pracovali naplno, chodili sem a tam, prenášali náklad a draky niesli ťažke kamene a suroviny. Najbližší kilometer okolo hradieb bol pokrytý temným oparom a zhnitou vegetáciou. Daľej boli už len čierne pláne. Heldoc už chcel odísť do Aedissu, aby si oddýchol z vyčerpávajúceho dna, ked sa za ním ukázal jeho osobný radca, stratég a zástupca - Letr'. Letr' bol tiež biely vlkolak ako Heldoc. Zastával všetky ekonomické a hospodárske veci, vybavoval formality za Heldoca a Heldoc riadil vlkolakov a velil armáde.

Heldoc! nahlas zvolal Letr' a pribehol k nemu.
Ano, Letr'? zavrčal Heldoc.
Mám pre teba veľmi dobrú správu a je...
Nezdržiavaj, prejdi rovno k veci! zahučal nahnevane Heldoc.
Dobre... došiel posol z Aedissu z touto listinou...
Heldoc ju zobral z Letr' ovej natiahnutej ruky a rozhrnul ju.
Po chvíľi odtrhol oči z listiny, pozrel na Letr' a a prehovoril:
Takže... na moment sa zamyslel. Takže tu sú už?
Ano, sú. Je to veľmi dobré že už prišli. Konečne právom dostaneme to, o čo sa celé tisícročia usilujeme.
Máš pravdu ako vždy, Letr'. Vdaka Surssissom prenikneme do ľudského mesta a orby budú naše! zákerne sa zasmial, pričom slovo ,,ľudského'' povedal dosť znechutene.
Letr' sa ozval: Takže pôjdeme hned do mesta a dohodneme s nimi cenu a plán?
Ano, pôjdeme hned. Aj ked sa ich trocha obávam, budem sa snazit byť presvedčivý. Ked ich vodcovi poviem čo dostanú za ich službu, tak nebudú dlho rozmýšlať. načo sa následne zachmúril.

Dvojica bielych vlkolakov poklesla na štyri nohy a rozbehli sa smerom k obrovskej metropole...

Pane, dostali sme správu. Povedal som pánovi gildy vrahov.
Ano Morty? A od koho? A čo v nej stojí? znela odpoved.
Od vlkolakov. Priamo od Heldoca. Píše sa tu, že potrebujú vraha vysokého stupna na zavraždenie niekoľkých vysoko postavených ľudí Fon-Du-Lacu. Ziada si v nej hlavy piatich ľudí, je tu aj menovitý zoznam. Máme poslovi odpovedať, čo najskôr sa vydať do Fon-Du-Lacu a v hostinci "U hladného vlka" vo vonkajšom okruhu mesta vyhladať akéhosi Trexa. Bude tam čakať presne o 7 dní, akonáhle zájde slnko. Je to vraj južanský mág, ktorý nám podá viac informácií. zreferoval som.
Hmm, vyzerá to, že temné rasy Caranei sa spájajú pod jednou vlajkou. Ak to má byť Heldocova vlajka, bude to znamenať koniec ľudí. Počul som, že sa na severovýchode objavujú Surssissi, dokonca bola zhliadnutá veľká žiara z juhu, pravdepodobne nejaké temné rituály tých južanských neznalbohov. Orkovia sa začínaju zbiehať, vraj šamani šalejú z nejakých vízií a hmla nad vlkolačím sídlom je zas o niečo tmavšia. Budú potrebovať niekoho schopného, nadaného a chladnokrvného. Pôjdeš tam ty. Poslednú vetu povedal s pevným rozhodnutím v hlase a cítil som v tom osud. Ci to bol len môj dojem, alebo realita, ťažko posúdiť.
Pane? Ste si...
Pochybuješ o mojom rozkaze? skočil mi do reči.
Nie pane! Bude mi cťou.
Na tvoje ramená teraz pokladám osud nášho rádu, osud Caranei a najma osud tých piatich úbožiakov, ktorí dostali teba ako svojho popravcu. Momentálne mi ten jeho humor a dôvera vkladaná do mna nejak nepomáhali. Je pravda, že sa neuveriteľne teším ako im podrežem hrdlá, ale teraz musím cítiť tiaž zodpovedností. Niečo čo pri malých zákazkách, kde stačí odbaviť nejakého mastného úradnika, ktorý pije krv starousadlíkom, či príliš schopného strážcu zákona v zapadnutom mestečku, to proste nemáte šancu pocítiť. Doteraz bolo všetko zábava, všetka tá krv a tak... Teraz sa to začína, cítim z očí svojho majstra, že vo mne vidí svojho syna, následníka, pýchu, no... Iba sa jemne usmejem, vyzerá to skôr ako psychopatický úškrn, dávam si masku cez ústa a napravím si šatku pod ofinou, ktorú mi zakrýva kapucna.
Taaaak, ja sa idem zbaliť a tak. Ešte niečo šéfko?
Vidím, že sa tešíš na svoju úlohu, okej, chod sa pripraviť, ja zatiaľ dám odniesť odpoved tomu nie-príliš-šťastne-sa-tváriacemu-vlkolakovi pred vchodom.
...
Jasné, pohov!
Dakujem pane, letím! Odchádzam do izby, plný myšlienok o budúcnosti... Už teraz premýšľam nad tým aké taktiky využijem. Budem si musiet zobrať veľa vecí zo sebou, musím cestovať rýchlo a v noci. Ten južan ma bude v tej krčme čakať o 7 dní, o tri dni vyrazím a mal by som tam doraziť ešte s poldnovým predstihom. A ked si švihnem tak sa tam stihnem aj vyspať a pretiahnuť nejakú štetku v miestnom nevestinci.

Heldoc pripravoval veľkolepý plán. Samozrejme mu pri plánovaní pomáhal aj verný Letr'. S Letr'ovými taktikami vyhrali vlkolaci TAKMER všetky bitky a vojny a Heldoc spoliehal nanho ako vždy. Bez neho by dnes nebol tím čím je... zato Heldoc párkrát záchranil zo šlamastiky Letr'a. To zvýraznené slovo TAKMER, znamená že Letr'ove taktiky nikdy neobsadili Fon-Du-Lac.

Hlavné mesto vlkolakov ( Aedisská metropola ), Heldocova súkromná veža

Neuveriťelne (!) hrubá kniha dopadla s dunením na studený kamenný stôl. Nápis vlkolačím písmom na obálke značil jednoduchý názov: Surssiss. Heldoc nikdy nechápal prečo je táto kniha taká dlhá a hrubá. Možno len kvôli tomu že sú hrubé stránky alebo... no... Zo zamyslenia ho vytrhlo tiché pískanie. To sa niekdo chcel dostať do jeho pracovne - portom. (offgame (OG): niečo ako v Arcane University, do arcimágových komnát)
Daľej! zakričal Heldoc do prázdna.
Z čiernej masy pred ním vystúpil Letr'.
Heldoc urýchlene zareagoval: Ak sa chceš opýtať či už som pripravený na stretnutie a dohodu so Surssissmi, tak odpoved znie NIE!
Letr' bol zarazený a chcel niečo povedať, ale Heldoc opat začal: Letr' môj milý stratég a poradca, ak nemáš nič iné na práci tak začni plánovať útok na Fon-Du-Lac. Dám ti na to veľa času, aby bol konečne účinný. A teraz dovidenia. poznamenal sarkasticky Heldoc, Letr' sa urazene zvrtol a chcel odísť, ked mu Heldoc ešte niečo pripomenul: Ty, Letr'. Ked budeš robiť pred-plány tak vynechaj vraždu kľúčových osobností nepriaťelskej strany. Už som to zariadil, a bud si istý, že tentoraz sa ten nadutý Paladin smrti nevyhne! Letr' sa ani nestihol otočiť a už ho pohltila čierna masa ktorá ho vyvrhla na prízemí veže. Letr' sa oprášil. Takáto arogancia a nevdačnosť!
O pár stoviek metrov vyššie vo veži sa Heldoc škodoradostne zasmial. Letr' my vždy urobí dobrú náladu.
NO, teraz by som už mal mať pokoj, tak sa kľudne môžem ponoriť do štúdia Surssissov.
Otvoril knihu na prvých stránkach a hltavými očami sa do nej pustil...

Yralyn a Jis'Kassa uhánali na svojich konoch. Nachádzali sa niekde v Fon-Du-Lacských snežných lesoch - pôvodne vyšli iba na vychádzku zo svojho tábora ktorí mali pár kilometrov daľej, a na to aby Jis'Kassa nazbieral rastliny, no tento malý výlet sa zmenil na zbesilú nahánačku. Prenasledovali ich vlkolaci ktorí bežali plnou rýchlosťou za nimi - no boli približne takí istý rýchly ako ich kone, dokonca aj zo záťažou. Predierali sa cez menšie rieky a husté zasnežené lesy.
Tt aa kk cc oo uu rr oo bb ii mm ee? zakričal Jis'Kassa roztraseným hlasom počas jazdy.
Yralyn obzrela situáciu za nimi a zhodnotila že musia stále utekať.
Je tam príliš veľa vlkolakov! Nemôžme sa ešte pustiť do boja...!
Na začiatku nahánačky narazili na celú svorku, asi tridsať vlkolakov. Ale pomaly ich strácali...
Už zostávalo len desať najvytrvalejších a Yralyn náhle zabrzdila a otočila kona oproti nim. Jis'Kassa to nečakal, išiel daľej ešte 15 metrov kým si uvedomil že Yralyn zastavila. Dvaja vlkolaci boli vpredu, pár metrov od ostatných.
Yralyn vytiahla luk, natiahla a strelila. šíp sa najbližšiemu vlkolakovi vnoril do lebky a prestrelil ju. Jis'Kassa zosadol, vybral spoza chrbta oštep a plnou silou ho hodil do vlkolaka ktorý bol od neho iba pár metrov. Vlkolaka to skolilo a zosypal sa na zem. Obaja naraz vytiahli zbrane. Yralyn obojručák a Jis'Kassa mečovitý oštep. Dvaja vlkolaci na nich v plnej rýchľosti skočili a to bola obrovská chyba. Jeden z nich sa napichol na Jis'Kassovu nastavenú kopiju. Druhému ktorý mieril na Yralyn, odsekol nohy obojručák. Padol na zem, začal skuvínať a Yralyn ho chladnokrvne dokončila bodnutím do hrude. Toto všetko sa udialo za pár desiatok sekúnd. Daľšia vlkolačia vlna bola už zostávajúcich sedem vlkolakov. Obaja zaujali svoj bojový postoj a trpezlivo čakali kým vlkolaci podniknú prvý útok. Yralyn prvému vyrazila tesáky a zlomila ruku jej tvrdou rukavicou. Ten hned zutekal z bojiska. Daľší si akosi zabudol obranovať ľavý bok tak ho odrovnala veľmi rýchlo. Posledný čo útočil na Yralyn zaujal trpezlivý postoj, ale kedže Yralyn nemala toľko času použila nanho Kríž El Kahira. Vlkolaka trafilo presne do hrude a rozpadol sa na prach. Jis'Kassa mal tiež troch, dvaja už boli mrtvy. Vlkolaci nemali dlhé zbrane, takže proti nemu jednoducho nemali šancu. Ani len sa k nemu priblížiť. Posledný bol očividne zbabelý na to aby bojoval sám, takže utiekol tiež. Ako sa Yralyn blížila k Jis'Kassovi, spoza stromu na nu vyskočil siedmy vlkolak. Doteraz sa čudovala kde bol. Vyzeralo to tak, že je vodcom svorky. Mal vačšie bodáky, a aj celkovo bol mohutnejší. Yralyn sa pohotovo uhla z dosahu bodákov a zaujala postoj na zmatenie protivníka. Naznačila že ide útočiť na pravý bok, no naozaj zamierila na ľavý bok. Vlkolak to ešte stihol zaregistrovať, a útok vybránil. No Yralynin meč sa zasekol v medzere medzi bodákmi, Yralyn to využila a plno silou švihla smerom dole. Vlkolakovu ruku to prudko trhlo dole a celkom jasne ju zlomilo. Yralyn priložila meč ležiacemu vlkolakovi na hrdlo.
Kdo vás poslal? prísne sa spýtala.
Z diaľky sa ozval Jis'Kassa: Aj tak ti to nepovie, radšej zomrie, ved to poznáš.
Pritlačila meč ale vlkolak roztraseným hlasom rýchlo odvetil: Nie! Poviem vám to, naozaj!
Tak? pritlačila meč ešte viac.
No... poslal nás náš hlavný stratég. Aby sme vás zajali.
Prečo? vyslúchala daľej Yralyn.
Nepovedal nám nič, iba to aby sme vás zajali! Nič iné! zahučal vlkolak.
Naozaj?! To je všetko?! ,pritlačila meč až mu z toho miesta výhrkla krv.
Aáno! Neklamem vás, len si robím svoju prácu. odvetil vystrašeným hlasom.
Yralyn zdvihla meč.
Tak vypadni odtiaľto!
Vlkolak sa neisto postavil, ale hned sa rozbehol smerom k vlkolačiemu územiu...

Morty sedí vo svojej komnate, popíja nejaký jemný alkohol pred spaním, kufre zbalene, rano vyraza za obetami a práve cíta zoznam osôb, ktoré treba odstránit:

Hlavný paladin Ethryon

Ostreya, vrchná kňažka nebeskej mágie

Arcass, Ethryonova pravá ruka

Terenir, vodca akadémie paladinov

meno neznáme, upresní sa na mieste stretnutia.

Toto bude tažké... No nič, v meste sa dozviem viac, teraz si musím oddýchnu�...

Hlavné mesto vlkolakov ( Aedisská metropola ), Heldocova súkromná veža

Heldoc čítal vo svojej komnate knihu o Surssissoch. Bola dosť zložitá na čítanie a pochopenie. Práve sa dočítal k dosť zložitému odseku, ked v
tom niekdo chcel ísť hore. Heldoc zamieril pohľad na temnú masu.
Vystúpil z nej Letr' v sprievode s nejakým vlkolakom... ten vlkolak nebol hocjaký - bol to ten ktorého Letr' vyslal zajať tých dvoch pútnikov, ženu a arqona, ktorý by mohli byť nebezpečný pre ich plány. Konkrétne pre Letr'ove plány a Heldocove úspechy.
No konečne ta tu máme! Letr', sadni si. ukázal na sedadlo nedaľeko neho a Heldoc privítal toho vlkolaka Prineste sem tých dvoch! rozkázal.
No je t... začal Letr' ale Heldoc ho zahriakol Od teba to nechcem počuť, nech mi to povie on!
Vlkolak tam len stál a pozeral do zeme. Prešlo asi 5 minút a stále na seba pozerali. Tak? spýtavo sa ozval Heldoc.
TAK KDE Sú?!
Vlkolakom myklo a ako keby zrazu dostal dar reči.
Nn-no nie-esú-u. odvetil roztraseným hlasom.
VY STE ICH NEZAJALI?!?! hučal Heldoc. Letr'ovi už dopredu bolo ľúto úbohého nevinného vlkolaka. Heldocov hnev bol povestný a ešte nikdo ho neprežil.
Vlkolak iba padol na kolená a Heldoc pokračoval: A ONI TERAZ VEDIA ZE PO NICH IDEME!!! Heldoc sa postavil vo svojej plnej výške 275 cm, prikráčal k vlkolakovi, vysunul bodáky a plnou silou ich donho vrazil zospodu. Zdvihol ruku s napichnutým vlkolakom a hodil ho di čiernej masy. Dole na prízemí vyletela z portálu iba bezvládna mrtvola.
Letr', ty tiež vypadni! Koho si to poslal po nich, doriti?! Teraz zdrhnú do Fondulacu, a už ich nechytíme!
No ja som poslal pomerne schopnú svorku tridsiatich vlkolakov, ale tí dvaja mali kone, a... vyhováral sa Letr'.
Dobre, stačí. A teraz vypadni, nikoho som nepúšťaj okrem tých, ktorí budú mať dobré správy. rozkázal Heldoc.
Letr' prikývol a portálom zmizol dole.
Treba poslať niekoho schopnejšieho... čo tak... asi pošlem na nich toho temného elfa, vraha ktorému som dal prácu vo Fondulacu.
Hned si dal zavolať posla, odovzdal mu správu a upozornil ho, že žiadne zlé správy, lebo skončí ako ten vlkolak na prízemí.
Opat otvoril knihu, aby sa mu urovnali nervy.


Fon-Du-Lac, sídlo Orbov

Ethryon sa práve prechádzal okolo orbov v dva kilometre vysokej veži. Boli umiestnené v obrovskej hale na vrchole. Viedla k nim len jeden meter široká cestička a pod vami zývala dvojkilometrová výška. Ziarili nad ním ako slnká. Každý Orb bol vzdialený asi desať metrov od seba v kruhu. Ako vždy, uvoľnovali svoje živly. Z ohnivého šlahali ohne, z vodného tiekla voda a ropa, z energetického obrovské elektrické výboje, z veterného silné poryvy vetru a nakoniec i zo zemného padali kamene a iné nerastné suroviny. Orb of Barrier desať metrov pod hlavným Orbom sa triasol a vytváral neprierazný štít okolo ostatných. Orb of Balance v strede len kľudne visel a oslepujúco žiaril. Už ked ste kilometer daľeko od orbov, cítite tu príjemnú auru. Navyše mali liečivé a iné účinky. Odrazu si uvedomil že má čakať špióna ktorého vyslal. Dnes by sa mal vrátiť. Vošiel do portálu a ocitol sa v jeho pracovni. Pri dverách už čakal ten špión. Vedel to.
Daľej prosím.
Dvere sa otvorili, muž si urýchlene sadol a začal:
Pane! Heldoc pripravuje útok! Spája sa s temnými elfami, južanmi a mobilizuje celé svoje vojsko na útok na Fondulac! Treba hned vyhlásiť vojenskú pohotovosť!
Ethryonom myklo a postavil sa. El Kahir, stoj pri nás! Idem to oznámiť generálovi a ostatným. A najma Astarovi. Pred civilistami nech to zostane zatiaľ utajené.
Teraz chod! Musíš rýchlo cestovať za arqonmi a oznámiť im že súrne potrebujeme pomoc. Pošlem druhého posla za elfami, a daľšieho za orkami. Len dúfam že už nieje neskoro a niesú na ten druhej strane... rýchlo dopovedal, zobral si veci a rýchlou chodzou odišli...


Fon-Du-Lacské snežné lesy, vedľajšia cesta

Yralyn s Jiskassom si potrebovali oddýchnuť po tej nahánačke a boji.
Vrátili sa do tábora, zbalili veci a vydali sa po nejakej odpojky z Hlavnej cesty.
Po čase natrafili na hostinec ,,U hladného vlka''.
Uhm, to vyzerá zaujímavo uprostred územia ľudí. Ako to že som o tomto hostinci ešte nepočul? pýtal sa zaujato Jiskassa.
No, je to na vedľajšej ceste, a ty chceš povedať že poznáš všetky hostince v okolí mesta?
áno, uhádla si. Chodím tu veľmi často, takmer stále. Ale tento hostinec... no podme dovnútra, uvidíme čo je to zač, a objednáme si izbu.
Jiskassa ešte raz pozrel na nápis na tabulke pred hostincom. Celý čas odvtedy ako ho uvidel, mal akési podozrenie.

Guilda Vrahov ciernej krvi, niekedy pred svitanim.


Morty sa skoro rano prebudza, no nad jeho postelou stoji nejaky dalsi vlkolaci posol.
Toto nieje mozne, co som komu spravil?Pomysli si a hned sa ho pyta, co by si zelal.
Hej ty chlpata hora svalov, co chces odo mna? Tvoj pan zmenil nazor, alebo co? Prave sa chystam vyrazit za pracou, tak si svihni s vysvetlovanim.

Vrrr.. Moj pan potrebuje este dvoch ldui, ktori mu piju krv. Tychto vsak chce zivych, poskodeni mozu byt, ale zivi! Ich mena su Yralyn a Jiskass, momentalne by sa mali nachadzat niekde pri mieste stretnutia s informatorom. Vela stastia a tu mas zalohu, muhheehehee... Dopovedal, este aj ten skodoradostny uskrn... A co ten miesok s peniazmi, ktory mi hodil na postel? Vyzeralo to akoby ta zaloha malo byt nejake odskodne... Ja im este ukazem aky som schopny!
Rychlo som do seba nahadzal nejake lahke ranajky, cela Guilda vrahov urcite este spi, len ja sa vydavam na cestu. Ako tak cvalam na koni, premyslam ci sa rovnako podivne veci nedeju aj inde v Caranei...

------------------------------

Niekde v ukrytom Necromancerskom chrame priblizne o tom istom case...

Tie orby potrebujeme a zatial ziadne dobre spravy od vlkolakov! Zasipal hlavny necromancer na svojich prisluhovacov.
Pane, vyhlasme ludom vojnu! Teraz je ta prava chvila!

Po tomto prehlaseni nastala mensia chvilka ticha. Akoby sa dala atmosfera krajat, kazdy v miestnosti premyslal nad tym ako sa obrovske hordy necromancerskej armady, temne a tajomne prerezavaju cez hradby a ako ziskavaju orby. Cele to tam vlastne vyzeralo ako svatyna. Velky pult pre rozpravaca, alebo akehosi prednasajuceho na vyvysenom podiu, pod tym niekolko malo laviciek, vysoka klenuta strecha, ziadne okna iba zopar dier do stien, ktore vyzeraju, ze vedu iekam na cerstvy vzduch. Jedinym vychodom hore z tejto podzemnej kobky zla su schody ktore smeruju nahor, lemuje ich asi 10 prislusnikov vlkolacej gardy, "svatych" ochrancov Necromancerov, vsetci v plnej platovej. V pozadi za nimi sa crta nejaka dalsia postava vlkolaka, na sebe ma tazke brnenie, v ruke drzi obrovsku halapartnu a stoji v pozore, prirpaveny na vsetko. Torn'Ash, maximalne sustredeny na tento moment. Jedine co sa mu prave prehana hlavou je to, preco musi byt prave vlkolak...

Ano, suhlasim... Potrebujeme nejaku propagandu, potrebujeme aby ludia zistili, ze sme tu, silnejsi a pocetnejsi! Potrebujeme do ich srdc zasiat strach, beznadej a hrozu! TY! Jeho prst sa akoby zapichol do vzduchu priamo pred hrudnym platom Torn'Asha.
Ano, pane? Co je vasim prianim?
Pojdes do Fon-Du-Lacu, po ceste zacnes rozsievat strach, zlo a nenavist. Nasu temnu vieru... Kto bude odporovat, zabi ho. Ked dorazis do toho prekliateho mesta, zvestuj ludom, ze ich koniec sa blizi, ze necromanceri povstali a chystaju sa zotrocit ludsku rasu a vsetky rasy im pomahajuce! A teraz chod, rob ako som ti povedal a budes nalezite odmeneny.
Rozkaz pane! Jeho vojenska cest mu zakazuje akykolvek odpor voci priamemu rozkazu od svojho pana, no tento rozkaz znel nanajvys strasidelne. Ako sa tak otocil a vypochodoval z toho temneho sidla, necitil nic ine len nenavist voci ludskej rase, ktora mu mala pomoct porazit dobro.

Hlavné mesto vlkolakov ( Aedisská metropola ), Heldocova súkromná veža

Tak to by bolo. Heldoc konečne prečítal knihu Surssiss a bol o poznanie múdrejší. Teraz už vedel ako s nimi komunikovať a bol si vedomý toho, že to nebude ľahké. S hlasitým buchnutím zatvoril knihu, podal ju vlkolakovi ktorý stál pri stole a rozhodol sa že pôjde za Surssisským vodcom. Dohodnúť to. Najprv ale treba Letr'a.
Dal si zavolať svojho poradcu, ale namiesto toho aby z portálu vyšiel Letr', objavil sa tam akýsi vlkolak.
Ćo je?
Pane, správa bola doručená. formálne odvetil vlkolak.
Hmm, to je dobré. A stretol si po ceste aj daľšieho posla?
Áno, išiel opať za tým vrahom s druhou správou.
Dobre, môžeš ísť. Tu máš niečo za odmenu. a podal mu tmavo-červený medajlón.
Iba daľšie povýšenie, dobrých poslov si cením., vdaka čomu sa na vlkolakovej tvári rozlahol akýsi kyslý úsmev. Vlkolačie tváre totiž niesú prispôsobené na mimiku štastia.
Dakujem, pane!, vlkolak sa uklonil a zmizol v čiernej mase.
To by bolo. Dúfam že tých piatich hlupákov odstráni. A tých dvoch si podám osobne, ked ich donesú., načo sa zákerne zatváril.
Letr' vošiel a výchrlil na Heldoca pár steretypných výhovoriek. Heldoc ho zastavil mávnutím ruky, a dohodli sa že pôjdu za vodcom.
Pristúpili k portálu a v sekunde zmizli v jeho útrobách.


Fon-Du-Lac, Hlavný Hrad, Trónna sála

Ethryon sedel za kamenným stolom. Najbližšie pri nom sedeli traja dôležití ľudia - Arcass, Terenis a Ostreya. Shalael chýbala, lebo ešte nedorazila. Astar sedel rovno vedľa Ethryona. Inak tam sedelo pár generálov na každú štvrť - Fire,Ice,Wind,Energy a Earth. Na Barrier tam bol hlavný generál po Ethryonovi a Astarovi. Ten mal za úlohu zabezpečiť hradby a obranu. Ethryon rozkazy už rozdal, takže sa mohli pustiť do práce. O pár hodín už boli vyslaní špehovia a malí draci na prieskum okolia aby včas varovali mesto ked uvidia armády. Bojové draky sa zhromaždili v strede mesta spolu s Paladinmi, aby sa mohli podľa potreby rozptýliť na hocijakú stranu mesta. Arqoni už boli na pochode aby čo najrýchlejšie dorazili do Fon-Du-Lacu.
Nepriaťelská armáda mohla zaútočiť len z niekoľkých strán. Z arqonskej nie, tam bolo hlboké more. Vlkolaci nemajú radi vodu.
Ani z elfskej, dlho by to trvalo, museli by obísť mesto.
Mohli zaútočiť z Južanskej a z vlkolačej. Tam bolo treba umiestniť najlepšiu obranu.

Lýceum nebeskej mágie, park

Parkom sa rozliehal štrngot mečov sprevádzaný výkrikmi. Spoza skupiny stromov sa z času na čas zablyslo rôznofarebné svetlo. No to ani najmenej neovplyvnilo Aeryll, ktorá prešla pomedzi stromy a mierila priamo do stredu bojiska.
„Madam! Prepáčte,“ ospravedlnila sa nejakému mladému, do ktorého nechtiac vrazila, „madam!!“
Jedna z bojujúcich vytvorila pred sebou štít, odkiaľ sa odrazilo vrhnuté kúzlo a zrazilo svojho pôvodcu na zem, a obrátila sa k prichodiacej. „Čo sa deje?“
„Prepáčte, že vyrušujem, ale prišiel posol, „zhora“,“ informovala Aeryll svoju pani.
„Pokračujte bezo mňa,“ prikázala Shalael hlúčiku študentov a spolu s Aeryll kráčali ku hradu (veľmi starý, niekoľkokrát rekonštruovaný; existovala legenda, že v ňom strašia duchovia umučených, ale pred tromi storočiami ju vyvrátil známy dobrodruh Ursurius LVIII.).

Lýceum nebeskej mágie, kancelária

Otvorili sa dvere a posol nadskočil. Dve ženy si ho premerali pohľadom, ale prešli to bez komentára.
„Aké správy prinášate?“ opýtala sa Shalael a vzala od posla zvitok.
„Nie veľmi dobré, madam,“ odvetil a čakal, kým si ho prečíta a napíše odpoveď. Aeryll mu zatiaľ ponúkla trochu vína a chlieb na občerstvenie.
„Porozprávam sa s majstrami mágie, chvíľu to potrvá. Aeryll vám ukáže, kde môžete počkať“

Škola sa nachádzala v lesoch na juhozápad od Fon-Du-Lacu. Je to takmer nedostupné miesto, kedysi už len dostať sa tam bolo jednou zo skúšok na prijatie. Vyučujú sa tam rôzne druhy mágie: vzduchu, ohňa, vody, zeme a energie. Dôraz sa kladie rovnako na teóriu ako na mierovú a bojovú prax. A každú z týchto oblastí učí iný mág. A práve títo ľudia sa zišli v sále, aby si od Shalael vypočuli správy, ktoré priniesol posol.
„Veľactení mágovia Lýcea nebeskej mágie, situácia je vážna. Podľa posledných správ od fon-du-lackých špiónov vlkolaci na čele s Heldocom, spolu s južanmi a temnými elfami plánujú zaútočiť. V strede Fon-Du-Lacku sa zhromaždili Paladini s bojovými drakmi. Obávam sa, že dočasne budú musieť niektorí z nás opustiť školu a pridať sa k Ethryonovej armáde.“

O pár hodín cválal posol so správou naspäť do Fon-Du-Lacu. V budove školy sa niekoľko mágov chystalo vyraziť do boja.

Hlavné mesto vlkolakov ( Aedisská metropola ), Centrum

Centrum Aedissu bola jedna veľká masa výškových budov a viež. Každodenne tu za prácou chodili státisíce vlkolakov, bývalo tu až 78 percent vlkolačej rasy. Pravdaže tu boli nielen vlkolaci, ale aj pár temných elfov a o niečo viac južanov. Vačšinou obchodníci alebo nájomní lovci. Ked Heldoc prechádzal po Hlavnej Ceste so svojou elitnou gardou cez mesto obzerali sa za ním všetci vlkolaci naokolí. Bola to jedinečná šanca vidieť vládcu v meste - často bol zavretý vo svojej veži kde dlhé hodiny študoval, posiloval a kul plány. Vedla neho si vykračoval Letr', a ten bol tiež hlavným bodom záujmu, lebo všetci vlkolaci vedeli, že on stojí za ich víťazstvami v bitkách a vojnách. Heldoc sa tešil aj netešil na strenutie. Nemôže to pokaziť, lebo druhú šancu mať nebude. Ale on to vydrží, takú psychickú záťaž ked s vami komunikuje Surssiss. Śtandardný vlkolak alebo dokonca aj generál, bez toho aby vedel ako s nimi komunikovať, by hned zomrel. Duch by vycítil strach a vysal z neho dušu. Prvé pravidlo, neprejaviť strach. Druhé pravidlo je dávať si pozor na myšlienky. Nedá sa takto klamať. Surssiss lož hned zistí, a urobí s vami to, čo pri porušení prvého pravidla. Proste si treba vyprázdniť myseľ a myslieť len na to, čo mu chcete povedať. Tretie pravidlo, veľmi dobre si premyslieť čo mu poviete. Ale to už musíte pred komunikáciou, kedže oni čítajú myšlienky. Heldoc to mal už dopredu premyslené. Śtvrté pravidlo, ponúknuť za ich služby nejakú cennú vec. Je to podľa toho, o čo ide. Kedže Heldoc chcel aby dopomohli rozbiť obranu Fon-Du-Lacu, tak cena bola vysoká. Ale aj to už vedel...


Hlavné mesto vlkolakov ( Aedisská metropola ), podzemné katakomby mesta, Miesto stretnutia

Zastali pred vchodom do podzemia. Rozkázal garde aby zostali a strážili vchod. Letr' pôjde s ním.
Vstúpili. Kráčali asi dva kilometre do podzemia, ked narazili na mohutné krídlové dvere, ktoré viedli do obrovskej sály. Heldoc rozhodne ale opatrne zastal pred kruhom v strede haly. 5 minút sa nič nedialo, no zrazu ho oslepila temnota. Celú halu pohltila temnota. Záblesk zo stredu kruhu ho odhodil asi desať metrov preč. Ked dopadol na zem, pred očami videl najhoršie výjavy zo svojho života. Krvavé jatky vlkolakov a ľudí, desaťtisíce mŕtvol na krvavom poli neznámo kde. Po daľších hrozných výjavoch videl svoju, aj Letr'ovu smrť. Aediss v plamenoch a vojne.
...
...
.... Heldoc!
Akýsi hlas ho volal ale stále videl iba Temnotu.
...
Ked sa po určitom čase Temnota stratila a on uvidel konečne normálny svet, postavil a oprášil sa. Bol dosť zmatený, nevedel kde je lebo pamat mu vynechávala zo šoku. Letr' k nemu dobehol a objasnil mu situáciu. Už si spomenul. Prišiel sem za vodcom Surssissov. Ked odletel, upadol do bezvedomia a ležal tam asi tri hodiny. Letr' utiekol zo sály a od krídlových dverí pozoroval omráčeného Heldoca.
Dokonca ani slávny a neuveriteľne psychicky odolný Heldoc nedokázal vzdorovať pánovi Surssissov.
Chod do stredu... čaká ťa.
Heldoc sa otočil dozadu a tam videl obrovskú masu Temnoty. Nebol si istý či to malo nejaký určitý tvar, ale chápadlá ostnené Temnotou, bolo jasne vidieť. Vpredu mal dokonca akýsi sivý výrastok, ktorý vyzeral ako zobák. Aura Temnoty, vidiťelná okolo Surssissa bola jasná. Každý kto sa k nemu priblíží na 5 metrov, hned umrie.

Odrazu celú sálu zaplnili obyčajní duchovia. Vojaci, pešiaci ich pána.
Podišiel k Pánovi na bezpečnú vzdialenosť.
Nniejee... z tt--ebaa... cít-iiť.. stra..ch. Jeho hlas bol zvláštny. Hovoril klasickým dialektom duchov, temne. Kŕčovito a pomaly. Zatiaľ nerozmýšľal nad ničím, len nad jeho hlasom. To si Pán nevšímal.
Si... psy.. chick--..y naj. silnejší ....... jedi-nec ktor..ý ma pozv-al do ... svojho ....... hradu. Heldoc sa v duchu potešil.
Tak... ... prej--di..me rov... no k -., veci... || ....povedz ... požia..-davk.-u a .. návrh na.. náležit...ú odm-enu...
Dakujem za slovo, Pán. Potrebujem pomoc s... ľudmi. Konkrétne s ich hlavným mestom. Pot...
Áno, s Fon-Du-Lacom... ... ľudí sa ... u-ž snaží...te doby..ť niekoľk...o stor-očí a stál..e sa vám neda...rí.... || pre-to.. žiadate pomoc odo mna...?
Áno, už si nevieme rady, tak žiadame pomoc. Nie žiadame... prosíme!
Výbor-ne... mám rá-d.... ked ma niekto... prosí. Prešli mu zimomriavky po chrbte.
Plán je jednoduchý. Chceme dobyť Fon-Du-Lac. Zjavíte sa ked poviem. Vašou úlohou bude ... zničiť alebo demobilizovať základnú obranu hradieb. Jednoducho, Mágov ktorý držia štítovú bariéru okolo mesta. A ... otvoriť bránu. Môžte aj odohnať alebo pozabíjať vojakov na hradbách aby sme mali voľný priechod, ale o to sa môžme postarať aj sami. A prosím, nezabite ani jedného draka. Nepriaťeľských mám na mysli. Môžte odohnať aj Paladinov.
Váž...ne primitívn-y... plán... . ...bude t-o ľah..ké... . ... a .. čo.. odme-na?
Odmena môže byť.... jeden Orb, ak budete chcieť. Naprík....
N..ie.. budú. tr-i.
Ale...
NIE JEDEN!!! BUDÚ TRI!!! Heldocovým mozgom preletela ostrá bolesť a nasledovala bolesť celého tela, ktorá ho v sekunde zložila na zem. Nečakal takúto reakciu. Zabudol na jedno pravidlo. NIKDY, ale NIKDY neodvrávaj Pánovi.
Pán musel čakať na odpoved asi 5 minút. Heldoc sa postavil, ešte stále s obrovskými bolesťami, ale už dokázal rozprávať.
Dobre!... Dobre!... Tak teda... Tri.
Duch ako keby sa pousmial. Nevedel či to zacítil v mysli alebo kde.
Orby si nech-..ám u-.. teba... stráž ich kým nedoj... dem po ne...
Áno, Pán.
Pán aj jeho vojaci zmizli v záblesku Temnoty. Heldoc znechutene vyšiel von z haly, kde ho čakal Letr'.
Tak čo?! bol zvedavý.
Vieš čo? Nechajme to teraz tak. Pôjdem spat do mojej veže odpočinúť si.
Ked sa vracali cez mesto, vyhol sa Centru, aby ho obyvatelia nevideli v takomto zúboženom stave. Stretnutie ho dokonale vyčerpalo, že ledva došiel do svojej veže.

Lýceu nebeskej mágie

„Searwen, nechám to na vás,“ povedala Shalael, keď sa lúčila. „Všetky plány pre prípad nebezpečenstva sú v druhej zásuvke vášho stola. Nedostane sa k nim každý, treba vedieť magické heslo,“ pošepkala jej ho. „Verím, že to tu zvládnete a obránite to... hlavne pred temnými elfami. Z lesov to nemajú ďaleko,“ dodala a majsterka ohňovej mágie prikývla.

Odchádzali. Zostávajúci kývali skupine, ktorú tvorili piati majstri bojovej mágie a Shalael, každý so svojím najlepším študentom. Aeryll chýbala. Nebola ani medzi zostávajúcimi. Skupina odmávala a ľahkým klusom sa vydali na cestu.

O chvíľu neskôr na ceste do Fon-Du-Lacu

Farith pricválal k svojej majsterke, Shalael. (Bol to jeden z mála študentov, ktorí sa vzdelávali vo všetkých druhoch nebeskej mágie). „Madam, ak sa môžem opýtať, prečo Aeryll nešla?“
Shalael sa neusmiala: „Zakázala som jej to.“ Nie.
„Ale prečo...? Veď... bola vašou skvelou pomocníčkou... a...“
„Nechcem, aby sa jej niečo stalo,“ prerušila ho, „práve preto.“ Nie.
„Lenže ona veľmi chcela ísť! Viem to, lebo...“
Shalael ho prepichla pohľadom a on sa začervenal. Klamala. Zhnusene sa odvrátila a popchla koňa.

Zastavili. Noc strávia bez toho, aby zahliadli obrovskú Budovu Orbov. Zatiaľ čo ostatní sedeli pri ohni a veselo debatovali, Shalael sa išla prejsť. Myslela na Ethruarda, dávno sa nevideli, z listov mu veľmi chýbala. Premýšľala nad vojnou, ktorá sa blíži. Nad tým, čo ju čaká v meste. No potom sa jej myšlienky vrátili k Aeryll.

„Aeryll, odchádzame!“
„Kam?“
„Do mesta predsa.“
„Ja nejdem.“
„Prečo?“
„Tu som v bezpečí.“
„Všetci bojoví mágovia idú do Fon-Du-Lacu“
„Nebojím sa temných elfov ani vlkolakov“
„A čoho teda?“
„Mám strach z...“
„Madam! Madam! Váš kôň je pripravený! Je čas ísť!“
...
Kto vie, čo skrýva?

Zaspala.

Fon-Du-Lac

Po dvoch dňoch cesty v neskoré popoludnie

Shalael prehodila so strážcom pár slov a podala mu nejaké papiere. On ich skontroloval a potom ich vpustil. Ubytovali sa v malom hoteli asi 15 minút cesty od hradieb.
„Idem na stretnutie Rady,“ oznámila Shalael svojim spoločníkom. Prikývli, ako že chápu.
Nešla však priamo tam. Zobrala to menšou okľukou. Zastavila sa u malého obchodu s potravinami a vytešená nazrela cez sklo. No vtom zbledla. Zalapala po dychu. Chystala sa, že vtrhne dnu a ten párik zabije, ale vzápätí sa zviezla dolu popri stene. Jej milovaný...s inou!
Pery sa jej triasli, keď nasadala na koňa, aby pokračovala v ceste. Kým došla do stredu mesta, tvárila sa takmer normálne, akurát z očí jej sálal nezvyčajný chlad. Pristúpila k portálu pri vstupe a nechala sa preniesť priamo pred trónnu sálu. Zaklopala a keď sa ozvalo „Vstúpte!“, vošla.

Ethryon už nervózne prehadzoval očami, ako dlho čakali na Shalael. Astar vedľa neho ležal na dlažbe s pokojným chladom v očiach. Ostatní členovia rady čítali knihy. Jedine Arcass nervózne klopkal po stole.
Vtom niekto zaklopal. členovia rady sa unavene otočili k dverám a zozadu sa ozvalo nervózne ,,Vstúpte''.

Shalael vstúpila.
No konečne!
Vítam, Shalael, sadnite si.
Ethryon povstal a na stole rozložil mapu Fon-Du-Lacu a okolia.
Začneme s rozdelením úloh. prehovoril.
Astar, bude bojovať a udržiavať jednotky pri hlavnej bráne, kde bude hlavný útok. Astar znudene prikývol. Ako keby toto nepočul od Ethryona už dvadsaťkrát. To bola malá chyba na Ethryonovi, vždy všetko plánoval podrobne až do posledného detailu. Ale to môže byť i výhoda, ak na nás netlačí čas.
Terenir, zobere svoju čatu elitných paladinov, a budú chrániť hlavnú vstupnú bránu do mesta.
Jasné, Ethryon, môžeš sa spoľahnúť.
Ostreya, budete na hradbách s priestami, posilnovať a liečiť našich vojakov.
Iba stroho prikývla.
Ja s Arcassom a daľšímí elitnými paladinmi budeme chrániť prístupovú cestu do stredu mesta.
A ty Shalael, čo tak pomôcť Astarovi? Myslím že práce tam budete mať vyše hlavy.
Tak? Astar na nu pozrel s chladným pohľadom a v očiach mal otázku.

Do riti! Stále si o mne myslia, že som neschopná. Ďalšia rana pre jej sebavedomie.
„V poriadku,“ odvetila bez emócií. „Pridám sa aj so svojimi ľuďmi k Astarovi. Ale asi by bolo treba poslať k nim posla s rozkazmi“ povedala Ethryonovi a potom sa otočila naspäť na Astara, tváriac sa, že si jeho „nadšenie“ nevšimla: „Aký je ďalší postup?“

Ale ešte predtým, chodťe na obhliadku mesta. Skontrolujte prípravy vojakov, ochranu, obranu, rozmiestnenie.
Astar sa postavil na štyri nohy v jeho plnej výške, nečakal a hned vyrazil z miestnosti.
Pred budovou čakal na Shalael. Môžem vedieť nejaké novinky z miesta odkiaľ si prišla? podozrievavo sa opýtal.

"Veľa noviniek nemám," odvetila. "Lýceum leží mimo mesta a posol príde, len keď sa deje niečo vážne a niekedy donesie aj poštu. Ale ak by vás zaujímali podrobnosti fungovania školy, môžem vám o tom porozprávať." Na chvíľu sa odmlčala. "Ale mňa by zaujímalo, čo sa stalo tu. Dostala som síce správu, ale tá nebola príliš podrobná."

Medzitým dorazil posol do hotela pri hradbách. Mágovia sa po krátkom odpočinku pripravovali na boj. Netrvalo dlho a boli pripravení zareagovať na rozkazy vedenia.

No pod, po ceste ti poviem. otočil sa a vykračoval po meste vedľa Shalael.
Pred mesiacom sme vyslali našich špehov na každotýždenné špehovanie nepriaťeľských rás.
Ked sa vrátili, vraveli že spozorovali mobilizovanie vlkoačieho vojska a čudné taktické pohyby niektorých vodcov. Stiahli svoje jednotky do hlavných miest kde pripravujú vojsko. Pravdaže na nás. S Necromancermi a Heldocom na čele. Nič špeciálne, ibaže Heldoc bol posledné týždne zatvorený vo svojej veži a údajne nevychádzal nikam. Neskôr som v tranze zistil akési čudné pohyby mŕtvych duší. Boli nepokojné a ako keby sa zhromaždovali na jedno miesto. To miesto boli katakomby hlboko pod hlavným mestom vlkolakov. Dokonca Heldoc tam bol. Mám teraz zlý pocit, že Heldoc sa dohodol s duchmi. A to bude pre nás obrovský problém, myslím že to nezvládneme.
Mohla by si si prosím pripraviť a precvičiť kúzla na duchov? Budeme ich potrebovať. dopovedal Astar a čakal na odpoved, pričom kontroloval prípravy.

"Samozrejme," prikývla. "Ale teraz, ak dovolíte, pôjdem za majstrami zo školy, oboznámim ich so situáciou, navštívim knižnicu a potom vás opäť vyhľadám," spýtavo naňho pozrela.
Prikývol, tak sa rozlúčili a ona odišla.

Najbližším portálom sa transportovala k hradbám a o pár minút už stála v hoteli a vysvetľovala, čo sa deje a čo ich čaká.
"Nebude to také jednoduché, ako sa vám môže zdať!" upozornila ich. "Podľa posledných informácií uzavrel Heldoc spojenectvo s duchmi." Niekoľkí sa pri poslednom slove striasli. Pokračovala: "Pospomínajte si na všetky kúzla, čo vás napadnú a dajú sa proti nim použiť. Precvičte si ich. A o dve hodiny buďte na hradbách. Pešo je to ďaleko, použite portál. Toto je vaša destinácia," ukázala im text na kúsku papiera. "Máte nejaké otázky?"
"Kto nám bude veliť?" opýtal sa študent energetickej mágie.
"To vám ešte neviem povedať, na miestne vás dotyčná osoba bude čakať. Nebojte sa, spoznáte ju."
"Čo zaberá na duchov?" opýtal sa Farith a Shalael prevrátila oči. Prečo som ho zobrala?
"Tvojou úlohou je zistiť, ktoré kúzla z tých, čo vieš, zaberajú," povedal majster ohňovej mágie.
"Ale ja som len chcel..." Farith sa začal obhajovať a strhla sa búrlivá diskusia. Shalael ju prerušila.
"Prepáčte, ale myslím si, že KAŽDÝ by si mal tie svoje čary overiť a čím skôr, tým lepšie. A najlepšie bude bez zbytočných rečí." Bola naštvaná, dalo sa to spoznať podľa tónu reči. Odišla. Bez rozlúčky a priania úspechov. Majster mágie ohňa vybehol za ňou. "Shal, počkaj!" Zastala a otočila sa. Lontil, tak sa volal ten mág, bol to jej najlepší priateľ, bežal k nej a objal ju. "Drž sa! A dávaj si pozor!"
"Ty takisto" Potom sa vymanila z jeho objatia a kráčala ďalej. Otočila sa a zamávala. On tam stál, až kým nezmizla za rohom budovy.

Shalael mierila do knižnice. Portály boli praktické veci, aj keď neznášala ten pocit pri premiestňovaní. Veľmi rýchlo sa dostala do oddelenia s temnou mágiou, kde si potrebovala overiť nejaké fakty o určitých kúzlach. Tam strávila len pár minút, viac času venovala nebeskej mágii. Listovala v knihe a sama ostala prekvapená, že si takmer všetky zaklínadlá pamätá. Pozrela si tie najnáročnejšie. Dobre.
Transportovala sa na hradby. "Prepáčte, kde nájdem Astara?" oslovila nejakého vojaka. Ukázal jej smer a o chvíľu ho zbadala už aj ona. Prišla k nemu.

Hostinec U hladného Vlka

Medzitým do hostinca dorazil Morty, ktorý sa v rohu rozpráva s južanom. Vnútri sa nachádza viacero postáv, zahalených, nikto nechce aby vedeli jeho rasu, vzhlad, co i len pohlavie moze byt nebezpecne. Tato budova je vlastne poslednou baštou zla priamo pred bránami Pevnosti dobra, mesta Fon-Du-Lacu. Za barom stojí Torn, objednáva si ovčie pivo, aspoň ho tu tak volajú, snáď pre hustú penu a vysokú koncentráciu alkoholu.

Neprišiel som si sem oddýchnuť! Za to platený niesom a navyše mojim relaxom je zabíjanie dokelu! A ak si nedáš bacha na hubu tak zarežem aj teba. Pche, informátor. Skôr kretén, ale čo už, musím sa nejak ukľudniť. A tak sa Morty začal pod stolom pohrávať s čepeľou jednej svojej dýky.
Dnes ostanete TU! Moj pán mi nariadil, že dnes v noci sa nesmie stať nič, čo by vzbudilo podozrenie, že sme až takto daleko. Takže ostanete tu, na náš účet, ráno dostanete presnejšie informácie a ja vám pomôžem s vašou úlohou. Mortyho informátor sa zda byť neoblomný.
Ja pracujem sám! Chápeš to? Vieš čo to znamená byť nájomným vrahom? Pohybovať sa v tieni, vraždiť zo zálohy a najmä bez toho aby o tom ktoloľvek vedel? Pochybujem, si nejaký obyčajný mág, ktorému z rúk idú iskričky! Dokonca aj ja také ovládam aha! Jeho temperament neschladilo ani studené pivo, ktoré si teraz dokonca zmrazil skoro na ľad, vďaka svojmu mrazivému dotyku.
Ja som iluzionista. A volaj ma Anhoth. Mojou prácou je aby ľudia videli to čo chcem aby videli, alebo to nevideli vôbec, takže si daj pohov a pkiaľ tie peniaze chceš, budeš vďačný za každú moju pomoc. Dopovedal a ešte raz zakúzlil nejakú ilúziu aby si ich v bare nikto nevšimol.

No práve to prilákalo Tornovu pozornosť.
Dočerta, prisahal by som, že som tam niečo videl. Hmm. PRAVDIVE VIDENIE! Jednoduché kňažské kúzlo, a predsa také pomocné. Jediným štastím pre dvojicu bolo, že to kúzlo ruší ilúzie iba pre oko castera.

Tak čo chlapci, o čom je reč? Nie, niesom proti vám, dokonca sa mi zdá, že práve vy mi môžte pomôcť. Prisadol si a poslednú vetu povedal zároveň so stretom jeho meča a Mortyho dýky pod stolom.
My?! Tebe?! Akosi pohŕdavo odvetil Morty.
Tu ide o kšeft, vlkolak. A takisto aj južanský iluzionista sa nenechal zahanbiť.
Áno, potrebujete odstrániť nejaké osoby. Ten rozkaz pre teba vrhol pohľad na Mortyho, pochádza od Heldoca, pána vlkolakov a teba, zapichol prst do hrude južanovi, sem poslal zasa tvoj šéf na rozkaz hlavného necromancera, pána mojej viery.
Dobre tak, čo potrebuješ?
Chaos. Nič iné len chaos. Mám plán. Ráno sa vydáme do okolia Fon-du-Lacu, je to necelý deň ludskej chôdze. Nám to však potrvá tak tri dni. Po ceste vypálime každú osadu, každé ľudské sídlo, ktoré nam vojde do cesty. Kto bude chciet, pridá sa k nám, ak narazíme na odpor, bude zničnený. predniesol Torn svoj plán.
Ďalšie zárezy? Vau, nič viac nechem, idem do toho! A možno stihnem aj nejakú pretiahnuť Pomyslel si s úškrnom Morty.
Ak pôjdem s vami, čo isto pôjdem, čo z toho budem mať? Viem čo vám dokážem ponúknuť, ale čo vy mne?
Ten mág je nejaký divný, ak bude taký stále tak ho podrežem.
Heh? Ak ti stačí to, že si po ceste budeš môcť zobrať čo len budeš chcieť, a že ja ta nezabijem priamo tu na mieste, poprípade poviem mojmu majstrovi, že si nedisciplinovaný a neplníš svoje úlohy tak sme myslím dohodnutí. Vrrr. Teraz vyzeral Torn'Ash naozaj odporne, pretože vidieť uškŕňajúceho sa vlkolaka čo i len zpod kapucne, ktorú mal zarazenú skoro až k nosu si žiadalo silný žalúdok.

------------------------------------------------

Nejaká malá dedina na malom kopci nedaleko hostinca na další deň.

Preboha, utekajte, prišla skaza! Všetkých nás zabijú! Prišli nositelia temnoty a žiadajú všetkých našich vojakov a lojalitu výmenou za ochranu pred vojskami Dobra vo vojne! Iba málokomu by došlo, že to celé bola len šikovná ilúzia vytvorená mágom. Onedlho už pred bránami do dediny stál cez tucet mužov na koňoch v zbroji s pripravenými zbraňami.
A zrazu sa objavuje naša trojica, obrovský vlkodlak, plná plátová, obojručný meč drží pevne vo svojich labách, vysiela kombinácie znamení "strach" a "očaruj osobu", vedľa neho ide jemne prikrčený temný elf, okolo neho sa vznáša temnota, ilúzia tmy, ktorú zpoza nich vytvára južan, ten takisto vo svojej otrhanej róbe mácha s palicou hore dolu a vytvára zložite znamenia, aby zasial strach do myslí obyvateľov dediny. Morty má pre každý prípad v plášti pripravené flaštičky s výbušnou zmesou, aby mohol dedinu vypáliť, ak by sa niekto bránil.

Prišli sme po odpoveď.Zavrčal bežným jazykom na najbližšieho strážcu na koni. Aj ked sedel na koni, Torn sa na neho pozeral na úrovni očí.
Vitajte u nás pane. Koľko mužov potrebujete?Roztraseným hlasom mu odpovedal.
Koľko máte?
40. 15ti najlepší stoja pred vami a zvyšok stojí uprostred dediny a čaká na rozkazy.
Vrr... Vy 15ti pôdete s nami, pojdeme do dalšej osady, 25 ostane strážiť osadu. Nech ju pripravia na nájazdy, obranu a na vojnu. Pošleme sem ešte nejaké posily zo zvyšných dedín, 2 až 3 dni to bude trvať posledným. Ideme! Tornov plán začínal naberať na obrátkach a on to cítil. Cítil ako sa mu pripína dalšia medaila na ceremoniálnu zbroj. Videl sa ako dostáva povýšenie za jedinečné zásluhy v tejto svätej vojne o Božiu pravdu. Nie, toto je len prvá, ešte ich nás čaká niekoľko...

Ako bolo povedané tak aj bolo. Na tretí deň videl ako tá malá dedinka žije životom pevnosti. Pevnosti, v ktorej sa rodí smrť. Po ceste stihol vypáliť 7 dedín, jedno menšie mestečko a podarilo sa mu dokonca zmocniť sa aj karavány so zbraňami smerujúcimi do Fon-Du Lacu. V tejto malej pevnosti už bolo spolu okolo 600 mužov, cez 250 koní, každý muž mal aspoň jednu zbraň, trénovali všetci zo všetkých síl. No neskladala sa jeho malá armáda len z ľudí. Boli tu aj orkovia, nie veľa asi tucet si spravil malý tábor pri hradbách. Približne osem tuctov vlkolakov, ktorí sa skrývali v lesoch, či boli poslaní ako posila tu pomáhali s budovaním Pevnosti. Vďaka nim už bola za tých pár dní ohradená drevenou hradbou s kamennými základmi a menšou priekopou. Temných elfov bolo asi 14 krát viac nez klasických elfov, spolu asi 200. Niekoľko južanských adeptov na mágiu sa nechalo zverbovať v hostincoch, dalších zvolal Anhoth, tých bolo niečo pod 100. Zpočiatku si myslel, že je to tými všetkými čarami, ktoré na nich pozosielali, lenže mnohé situácie ho presvedčili o opaku. Tí ľudia nenávideli život. Nenávideli dobro. Poslal sväté znamenie smerom ku domovu, nech vedia, že plán sa blíži k naplneniu.

Fon-Du-Lac

Astar rozdával pokyny vojakom a paladinom. Bolo treba pred bojom upevniť morálku. Samozrejme i hradby a obranu.
Otočil sa a zočil Shalael.
Tak už si tu.
Takže, ked máš teraz čas, chcem ta o niečo požiadať.
Ide o jednu vec. Nejaký prívrženec zla, možno viac, za hradbami rozpútal doslova vojnu. Podľa informátora, to je vlkolak, temný elf a južan. Tých zvládnem ľavou zadnou ak sa k nim dostanem. Ale nemôžem byť na viacerých miestach naraz. Rozdelíme sa a musíme sa ich zbaviť kým neprídu hlavné vojská vlkolakov. Pridelím k tebe jednu paladinku a arqona. Sú skúsení bojovníci. Mali by byť teraz v Hostinci U hladného Vlka. Pôjdeš za nimi, a spolu vyhnáte tých ... vrahov.
Ja sám pôjdem na ich vodcu. Myslím že je to ten temný elf. Nech si ma nepraje ked ho nájdem.
Astar dôveryhodne pozrel do očí Shalael, a začal bežať smerom k východu z mesta.


Hlavné mesto vlkolakov ( Aedisská metropola ), predmestie

Heldoc s Letr'om po boku stáli oproti stotisícovej armáde vlkolakov.
Vystúpil na vyvýšený stupienok a prehovoril k armáde.
Takže! Po ceste nenecháte nažive nikoho kto sa bude vzpierať a do armády berte každého kdo bude chcieť.
Nad Heldocom preleteli stovky drakov. Temných. Z jedného - hlavného zosadol Veľký Necromancer. Heldoc sa zachvel. Nemal ho moc v láske. Bol až zbytočne krutý ku svojim sluhom. Povedal Heldocovi pár slov v starom jazyku, ktorý poznal málokto, a Heldoc neisto prikývol.
Pred Letr'a a Heldoca pristáli ich draky. Nastúpili. Pôjdu vpredu pred armádou aby vzbudzovali hrôzu v obyvateľoch.
POHYB! zavelil vlkolačí generál. Obrovské trúby zahučali a armáda sa vydala na pochod.
Vlastne to nebol pochod. Armáda doslova bežala za svojim cieľom.


Hostinec U Hladného Vlka

Yralyn sa po ubytovaní stretla z najrôznejšími indivíduami. Všetci zahalení v čiernych kapucnách. Vlastne aj oni mali na sebe čierne kapucne. Nebolo treba vzbudzovať pozornosť, bolo treba sa zaradiť do davu. čakali na Astarovu správu a Shalael. Prednedávnom si všimli odchádzať akúsi podozriv trojicu. Sledovali ich, ale o chvíľu ich stratili. Vrátili sa do hostinca, a čakali na Shalael.

Paladinský palác
Modlil sem se před oltářem El Kahira.
Požehnej nám , bože.
Dodej nám sílu a odvahu v boji proti nepřátelům.
Když mně z ní vytrhl bratr Gerhart.
"Potane ty jsi ještě tady?"
"Právě sem se modlil, děje se něco?"
"Ty to ještě nevíš?"
"Co nevím?"
"Vlkodlaci snad chtějí obsadit město."
"Cože? Ale to se jim nemůže podařit."
"Doufej že ne, pod rychle musíme najít Ethryona, měl by být na hradbách, vydává tam rozkazy a koordinuje obranu."
"Běž napřed, najdu tě tam pak, musím se připravit."
Vezmu své kladivo, které nosím připěvněné na řetězu na levé straně a otevřu bibli, kterou mám přivázanou na pravé straně.
Ponořím kladivo do svěcené vody z oltáře a pronesu několik požehnání.
Vybaven vyběhnu s paláce a zamířím cestou k hradbám.
Cesou vydím zástupy vojáků směřujícíh stejným směrem.
Na hradbách našeho velmistra nejde přehlédnout.
Sedí na šedém drakovi usýdleném na jedné s věží.
Když konečně vyběhnu po schodech, vydím že už je tam i Gerhart.
Ethryonom a jeho drak mají krásná pozlacená brnění s mnoha rytinami.
Také snad budu jednou mít podobná.
Uklodním se na důkaz úcty a respektu.
"Mistře, hlásím se na obranu města, jaké sou naše úkoly?"

Hlavné Hradby

Vitajte Brat Potan opatoval uklonenie mávnutím ruky práve som hľadal nejakého paladina.
Dúfam že sa na vás môžem spoľahnúť, mám pre vás dôležitú úlohu.
Ethryon nanho pozrel s dôverou v očiach.
Astar prednedávnom vyšiel von z mesta, vyriadiť tých banditov ktorí rabujú okolité dediny. Stále sa nevrátil, a vlkolačie vojská tu budú čo nevidieť. Súrne ho potrebujeme, takže keby si bol taký dobrý, zájdi za ním a oznám mu, nech sa vráti. Pravdepodobne bude niekde v severnom okolí mesta, preživší ľudia určite poradia. Draka poslať nemôžme, lebo už je uzavretá vzdušná cesta z Fon-Du-Lacu.

A... dávaj si pozor na vlkolakov a banditov v okolitých lesoch. Za hradbami je nebezpečno.
Ak chceš, môžem k tebe niekoho priradiť, poprípade si sám niekoho zober.
dopovedal Ethryon.
Z bohom.

Hlavné Hradby
"Děkuji za důvěru mistře"
ukloním se a všimnu si Gerharta jak na mně hází téměř prosebný výraz
"A když dovolíte, vezmu si sebou bratra Gerharta."
ještě jednou se ukloním a spolu s Gerhartem začnu scházet schody z věže.
"Dík žes mně vzal sebou, bude to jako za starejch časů."
"Budeme pobíhat po lesích a honit nás rytíři na koních?"
"Potane, ty umíš všechno skazit."
"Znáš mně"
Sejdeme do města a u severní brány si i přes menší problémy se stájníkem půjčíme koně.
"Říkám vám že vám ty koně nemůžu půjčit."
"Mi jsme královští paladinové."
"Ty koně ovšem patří těm urozeným pánům támhle vtom hostinci, mají je tu jen na chvíli."
"Víš že bych tě mohl lusknutím prsů proměnit v kuře?"
"Prosím, tu máte ty koně."
Před bránou se rozhlížíme kam jít
"Netušíš kde by mohl být-,"
"Gerharte, nebyl sem tu ted dlouho, výž že sem byl na tažení proti orkům.
Furt se tu zakládaj nový vesnice, město je pro tolik lidí moc malé.
Já ani netuším kolik tady těch vesnic je, natož v který by mohl být tygrouš."
"Tak asi v tam tý vesnici za lesem."
"Vyrážme tedy"
a popoženu koně ke klusu směrem k vesnici

Fon-Du-Lac

Tak, myslím že obranu už viac nemôžme posilniť. Mágovia na svojich postoch, pripravení vytvoriť štít, lučisitníci čakajú len rozkaz na streľbu a paladini sú v strehu.
Generáli sú na svojich postoch? opýtal sa Ethryon Arcassa.
Áno, všetko už je pripravené k boju. Draky sú tiež v pohotovosti.
Tak teda výborne. Počkáme na najnovšie správy od špehov, za ako dlho tu budú vlkolaci.
Ethryon bol netrpezlivý. Napatie vo vzduchu bolo doslova hmataťelné. Snažil sa uvoľniť, ale nešlo to.


Hostinec u Hladného Vlka

Shalael! Tiež musela potichu vysloviť jej meno, lebo keby to niekto začul, onedlho by tam bol boj.
Yralyn bola plná údivu. Nevideli sa po niekoľko rokov, ba ani si nepísali.
Áno, áno, aj mne povedali že s akousi vysoko postavenou knažkou, ale že s tebou? Konečne sa po dlhom čase stretávame! Aj ty vyzeráš perfektne, aj ked ta možno to zatuchnuté štúdium čarodejných kníh trocha zmenilo dodala škodoradostne.
Hej, predstavím: toto je Jis'Kassa, môj spoločník po dlhé roky.
Jis'Kassa sa úctivo uklonil. Je mi cťou že vysokopostavená knažka ako vy je priaťelkou mojej priaťelky.
Ale, tu nemôžme zostať. Shalael, pod hore do izby, tam všetko doriešime. odvetila Yralyn a obrátila sa smerom k schodom na poschodie.

Nejaká dedina nedaľeko Fon-Du-Lacu
Skupina vlkolakov vtrhla do dediny. Dedinčania sa s krikom rozutekali a vojenská posádka sa na konoch rozbehla oproti nim. Dlho nevydržali, zabili asi dvoch. Vlkolaci vtrhli do dediny, vypálil ju a dedinčanov bud zožrali alebo uvaznili. Ked nadišla noc, vlkolačí špeh spozoroval že sa niekdo blíži.
Kdo to je? zavrčal ich kapitán.
Pane... akýsi paladin z mesta! Zabijeme ho?
Áno, ale bezpečnejším spôsobom škodoradostne odpovedal.
Ich mág vytvoril ilúziu človeka kričiaceho o pomoc. Na dodanie atmosféry, zapálil drevenú palisádu.
Paladin to spozoroval a otočil sa smerom k dedine.